11. Jún 2013, 18:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 160 000,- € Blumentál v zime. 1944. Olej na dreve (autorský rám). 88 x 53 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
106 000,- € Matka s dieťaťom . 1944. Olej na plátne (autorský rám). 61, 7 x 42 cm. . (110. večerná aukcia , 23.04.2013)
106 500,- € Ukrižovanie. Okolo 1939-42. Olej na kartóne. 40 x 27 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
99 581,76,- € V poli na jeseň. 1947. Olej na plátne. 60 x 100 cm. (80. letná aukcia, 10. 6. 2008)
80 000,- € Májové ráno. 1950. Olej na plátne. 41 x 60 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
56 429,66,- € Kytica cyklámenov. Okolo 1930 -40. Olej na plátne. 55,5 x 40 cm. (81. jesenná aukcia, 7.10. 2008)
Biografia: Narodil sa 27. 2. 1902 v Ružomberku, zomrel 21. 4. 1980 v Bratislave. 1921-22 študoval na súkromnej škole G. Mallého v Bratislave. 1922-27 na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe (prof. Hofbauer, Kysela). 1927 učiteľ na meštianskej škole v Senici, 1928-29 profesor gymnázia v Malackách, 1929-39 profesor na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, 1939-42 na Slovenskej pedagogickej škole v Bratislave. 1942 odchod do dôchodku, 1943 sa odsťahoval do Martina. 1949-52 vedúci oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. 1952-56 výtvarník v slobodnom povolaní v Bratislave, 1956-62 v Žiline, od 1962 žil a tvoril v Ružomberku. 1921 vydal krúžok Komenský jeho kresby ako súbor pohľadníc. 1930-32 štyri čísla Súkromných listov Fullu a Galandu. 1930-1940 avantgardné scénografie pre Slovenské národné divadlo v Bratislave. 1936 odmenený bronzovou medailou za scénografické návrhy na Trienále užitých umení v Miláne, 1937 Grand Prix za Obraz Pieseň a práca na svetovej výstave v Paríži. 1958 si zriadil v Žiline svoju osobnú galériu. 1966 a 1977 daroval štátu rozsiahle konvolúty svojich diel ako protihodnotu za postavenie a prevádzkovanie Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku (verejnosti sprístupnená 1969). Okrem maliarstva, grafiky, kresby, scénografie sa zásadným spôsobom venoval i knižnej ilustrácii. 1983 vyšla jeho spomienková kniha Okamihy a vyznania. Samostatne vystavoval v Bratislave (1929 - väčšia kolekcia diel na 17. výstave Spolku slovenských umelcov, 1930-31 s Galandom, 1960, 1962, 1972), Košiciach (1930-31 s Galandom), Prahe (1932 s Galandom, 1936, 1972, 1977), Žiline (1960), Varšave (1965). Najvýznamnejšie súborné výstavy mal v Bratislave (1966, 1982, Slovenská národná galéria) a Prahe (1966, Národní galerie).
Literatúra: Wagner, V.: Ľudo Fulla. Praha--Prešov 1935; Cincík, J.: Grafika Ľuda Fullu. Martin 1944; Váross, M.: Ľudo Fulla. Bratislava 1955; Hlaváček, Z.: Ľudovít Fulla. Praha 1962; Matuštík, : Ľudovít Fulla. Bratislava 1966; Peterajová, Ľ.: Ľudovít Fulla. Bratislava 1977; Srnenská, D.: Dvanásť grafík Ľudovíta Fullu. Bratislava 1979; ; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1999; Bajcurová, K.: Ľudovít Fulla. Bratislava 2009.
Poradové číslo: | 92 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 80 000 € |
Rok: 1927
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 90 x 106 cm
Značené: Značené vľavo dole "LF"
Popis:
Na zadnej strane autorský štítok písaný rukou autora. Dielo vzniklo na podnet Ľudovíta Janotu, autora publikácie Slovenské hrady, v ktorého pozostalosti sa pôvodne nachádzalo.
„TRENČÍN PRED DVESTO ROKMI“
je dielom prvého dôležitého tvorivého obdobia Ľudovíta Fullu. Podľa Kataríny Bajcurovej: "... údaje o tejto maľbe boli donedávna známe iba z prameňov. Dielo bolo vystavené na 110. výstave Východoslovenského múzea v Košiciach v júni 1930, kde bola spoločne predstavená tvorba Ľudovíta Fullu a Mikuláša Galandu. Je uvedené v zozname vystavených prác pod poradovým číslom 12 (štítok na rube písaný vlastnoručne Fullom odkazuje k predmetnej výstave). Rovnako bolo publikované v časopise Slovenské dielo, roč. 1 , 1929, č. 4, s. 212a. Patrí do Fullovej ranej tvorby, keď sa vyhraňoval jeho maliarsky štýl. Dielo vzniklo z podnetu Ľudovíta Janotu (1888 – 1968), autora publikácie Slovenské hrady (1935, 1. vyd.), kam malo pravdepodobne slúžiť ako ilustrácia. Fulla vlastne výtvarne, maliarskymi prostriedkami transponoval inú, cudziu predlohu – z toho vyplynul aj vecný, trochu „suchý“ a konkrétny štýl maľby. V uvedenej publikácii (2. vyd., 1937) na str. 207 je reprodukovaná veduta Trenčína na začiatku 18. storočia uskutočnená podľa starého obrazu, autor však nie je uvedený a nejde ani o Fullovo dielo, pretože je popisnejšie. Evidentne: tak publikovaná maľba, ako aj Fullova vznikli podľa jednej predlohy. Mohlo ísť o známu barokovú historickú vedutu Trenčína z Noticií Mateja Bela z roku 1710. Na posudzovanej maľbe môžeme identifikovať typický Fullov rukopis, ktorý bol už rozoznateľný aj v jeho ranej tvorbe: pracoval výraznými, neraz hrubšími pastami farby, na plátno udieral mocnými, nie príliš „učesanými“ a trochu „neporiadnymi“ dotykmi štetca. Využíval základnú nelomenú farebnosť, niekedy volil matnejšiu, zemitejšiu a sonórnejšiu tonalitu, typické pre rané obdobie Fullovej maľby bolo použitie okrovo-ružovej tonality. Motívom hradov sa venoval aj neskôr: kým v trojici diel Hrad Súľov, Hrad Hričov, Hrad Likava (1931, SNM v Martine) zachovával obdobné – „realistické“ – stvárnenie motívu, oveľa voľnejší a štylizovaný maliarsky prístup nachádzame v olejomaľbe Devín (1930, SNG). Fulla mal potrebu hľadať, overovať, skúšať rôzne riešenia – a možno sa celkom nevedel rozhodnúť – ktorej polohe dá prednosť (tá realistickejšia by bola spoločensky úspešnejšia). V tomto období totiž vzniklo viac prác, v ktorých zachovával model skutočnosti, maľoval krajinárske motívy zo Slovenska a dokonca, ojedinele, aj portétoval, či využíval predlohu (Podobizeň P. P., 1930; Dievča zo Ždiaru, 1931; Portrét panej, 1934, SNG). V neskorších vyjadreniach, keďže cítil potrebu vysvetliť tento fakt, nazýval jednu skupinu prác (tú abstraktnejšiu a artistnejšiu) maľbou „kompozičnou“. Toto „kolísanie“ medzi dvoma polohami sa v jeho neskoršej tvorbe objavilo viackrát, i keď motivácie a determinácie už boli iné a plynuli skôr z mimovýtvarných sfér. K svoje „realistickej“ maľbe vyjadril v známom a často citovanom rozhovore s Jaroslavom Zatloukalom (Slovenský denník, 22. 7. 1934).
Zoznam diel autora: