Traja

Rok: 1979

Technika: Tempera, gvaš, koláž, kombinácia kresbových techník na papieri

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 60 x 45 cm

Značené: Značené vpravo hore "16. II. 79. S. K. Sambo", vľavo hore "Sambo"

Popis:

“TRAJA”
sú výnimočným, galerijným dielom americkej periódy Kolomana Sokola. Dielo má – oproti viacerým iným autorovým prácam osemdesiatych a neskorších rokov - vyslovene definitívnu, obrazovú povahu. Maliar, grafik a pedagóg Koloman Sokol sa javí - v našich súvislostiach - ako osamelý bežec. A to od počiatkov jeho tvorby: "…. Sokola často považovali za extrémistu a búrliváka; o jeho programe voči spoločnosti sa tvrdilo, že je v priamom protiklade k súčasným ideálom umeleckej slobody. Aj mladá literárna a umelecká generácia, ktorá prežívala politické a spoločenské problémy prítomnosti rovnako ako on, hodnotila Sokola často s rozpačitosťou, ako jedinečného tvorcu v našom umení, ako autora, ktorého vývin nesúvisí s výtvarným vývinom našich národov. Pri porovnávaní s maľbou, ktorá sa inšpirovala najmä folklórnymi motívmi... vyznieva Sokolova nekompromisná a obsahovo jednoznačná spoločenská kritika drasticky a ojedinele. Artistné tendencie a všeobecný odpor proti literárnosti nemohli Sokolovu programovú tendenčnosť ani zľahčiť, ani stlmiť... Slovenská verejnosť bola preto silou Sokolovho výrazu ohromená a prekvapená. A ani súčasná kritika nemala voči nemu jednotné stanovisko, hoci čoskoro v ňom rozpoznala talent nevšednej intenzity… ". (Eva Šefčáková). Malo by sa aj pripomenúť, že Sokol od roku 1925 prakticky až do skončenia druhej svetovej vojny trvalo nežil na Slovensku. Po epizóde v Mallého súkromnej škole (1924--1925) ho prijali na Akadémii výtvarných umení v Prahe, do grafickej školy Maxa Švabinského. Postupne prešiel ateliérmi Loukotu, Šimonovho asistenta Rambouska a napokon grafickou špeciálkou Šimona, kde absolvoval roku 1931. V rámci čestného roku štúdia odišiel roku 1932 na štipendijný pobyt do Paríža, ktorý si predĺžil až do záveru roku 1933, aby sa po návrate usadil v Prahe. V máji roku 1937 odišiel do Mexika, kde pedagogicky pôsobil na Škole knižných umení v Mexiko City až do jesene 1942, kedy s manželkou presídlil do USA. Domov, na Slovensko sa Sokol vrátil až v októbri roku 1946. Navyše, Sokol sa v súlade so svojím školením od štúdií až do odchodu do Mexika venoval takmer výhradne len grafickej tvorbe. Krátke maliarske vzplanutie zaznamenávame len v čase parížskeho pobytu (vtedy cestoval i do Bretónska), kedy v ňom dôvernejšie poznanie Gauguinovho diela vyvolalo chuť k pokusom v olejomaľbe. Tieto obrazy však zostali utajené pre verejnosťou a väčšinu z nich umelec neskôr zničil. Všetky tieto fakty skutočne podnecujú predstavu o Sokolovi ako veľkom solitérovi našej grafiky a kresby, ktorý do vývinu nášho maliarstva nemohol podstatnejším spôsobom zasiahnuť. Treba však zároveň pamätať aj na to, že od prvého pražského hosťovania v spolku Hollar (1931) sa "Sokolovo meno... neprestáva zjavovať nielen v katalógoch grafických výstav doma, ale ani v reprezentačných kolekciách pre zahraničie. Vtedy už je Sokol popredným, vo viacerých prípadoch ojedinelým (napríklad na výstave Slovensko v Prahe, 1933) predstaviteľom slovenskej grafiky". (Eva Šefčáková). Treba však aj zdôrazniť, že príchodom Sokola na domácu výtvarnú scénu sa zjavila podnecujúca osobnosť nielen v úzkych rámcoch našej grafiky. Z odstupu času je nepochybné, že Sokolovo umenie sa práve v tom čase pridalo k viacerým ďalším, rovnako orientovaným podnetom pre štýlovú a myšlienkovú úpravu programu najmenej dvoch generácií našej maľby. Potvrdzuje to aj všeobecné dobové presvedčenie, že Sokolovým návratom došlo k zhode dvoch výtvarných koncepcií, rozvíjajúcich sa dovtedy bez možnosti kontaktov a blízkych len onou zvláštnou schopnosťou výnimočných umeleckých osobností intuitívne reagovať na podnety "ducha doby".

Zoznam diel autora:

Dva aktyJežiš v Getsemanskej záhradeTrajaMexický motív