Biografia: Diela Alojza Klima, doyena slovenského konštruktivizmu, patria do zlatého fondu nášho umenia po roku 1945, sú reprezentatívne zastúpené v štátnych zbierkach a stávajú sa spravidla súčasťou retrospektív nášho umenia druhej polovice 20. storočia. Od raných šesťdesiatych rokov sledoval Alojz Klimo vyhranený umelecký program, čerpajúci z odkazov konštruktivistických avantgárd, pričom však uchovával neopakovateľné čaro osobného maliarskeho zaujatia, konfrontovaného z antiseptickým svetom jeho geometricky čistých kompozícií. Podľa Evy Trojanovej „… v niekoľkých erbových témach – štvorce, okná, križovatky – rieši základné plastické vzťahy výstavby obrazového priestoru. Špecifikom umelcovej práce je skĺbenie geometrických konštrukčných princípov s intenzívnym maliarskym cítením a prácou s farebnou hmotou. Slobodné narábanie s jazykom geometrie, priznanie maliarskych hodnôt farbe, schopnosť individuálneho formovania všeobecného sú základné prínosy, o ktoré Klimo obohatil súdobé výtvarné dianie…“. Spočiatku sa objavujú štrukturálne prvky, reálne štruktúry privlastnených materiálov (lepenka) a rastre odtláčaných štruktúr. Napriek strohému geometrickému jazyku zostáva v Klimovej maľbe trvalo prítomné autorské gesto - záznam ťahu štetca sa prejavuje v "nedokonalosti" línií a plôch. Expresívne kvality maľby tak zostávajú tvalo prítomné, len zdanlivo prekryté racionálnou skladbou geometrických útvarov. Okrem línie zohráva významnú rolu farba. Farebné plochy sú málokedy monochrómne, zriedkavo dodržiavajú hranice vytýčené líniami - buď ich presahujú, alebo sa im vyhýbajú - aj tu sa znova stretávame s nedisciplinovanosťou, neusporiadanosťou, špecifickou pre Klimovu podobu geometrickej abstrakcie.

KLIMO ALOJZ (1922 - 2000)