12. November 2013, 19:00
Poradové číslo: | 43 |
Odhadovaná cena: | 18 000 - 25 000 € |
Konečná cena: | 20 000 € |
Rok: 1950
Technika: Olej na dreve
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 31 x 27 cm.
Značené: Značené vľavo dole "MAB"
Popis:
Významná súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane popis diela autorovou rukou.
„PUĽKY (MORKY)“ patria do skupiny maliarsky sugestívnych diel Miloša A. Bazovského, znamenajúcich nóvum nielen v rámcoch jeho umenia, ale i nášho povojnového výtvarného diania vôbec: „… zhruba od roku 1952… začína klásť väčšmi ako predtým dôraz na výtvarné vyzdvihovanie, ozvláštňovanie vertikálnych zložiek obrazovej skladby. Výraznejšie artikuluje tvar, siluetu i plochu maľovaných predmetov, znásobuje aj účinnosť farebného podania…. Horúcu sústavu červenohnedých, zlatistookrových a červených … vystrieda iná farebná zostava, najmä výbuchy zelených a žltých. Namiesto maľby „alla prima“… začína uprednostňovať… maľbu na pomaľovaných materiáloch. Pritom veľmi uvážene a s rafinovaným vkusom využíva fragmenty čiastočne pomaľovaných pozadí alebo aj celých svojich starších obrazov na vytvorenie nových farebných i štrukturálnych efektov, na prekvapujúce tvarové i farebné kombinácie...“. (Karol Vaculík). Predkladané drobné dielo je zároveň dôkazom, že Bazovský, určite najdôležitejší iniciátor protibenkovskej revolty rokov 1929-1932, našiel napokon len podmienečné východiská z Benkom vyvolanej dilemy národného a moderného: v dodnes fascinujúcom zosubjektivizovaní slovenskej témy v tvorbe rokov 1934-1937, v oslobodenej kombinatorike formových variácií rokov štyridsiatych a napokon krátkej nadrealistickej perióde rokov 1953 - 1954. Tieň základnej paradigmy slovenskej moderny však nakoniec ani on neprekročil - dosiahnuté maliarske výdobytky využil práve v akcentovaní tradičných obsahov, v "byzantinizujúcej" apoteóze národa vo vrchole vlastného maliarstva rozhrania tridsiatych a štyridsiatych rokov. Bolo to tak preto, že vedome hľadal a nachádzal fenomenálne, ideálne zviditeľnenie "duše" národa. Aj on teda potvrdil, že základným paradoxom programovo slovenskej moderny sa teda stala skutočnosť, že napriek všetkej formovej modernosti jej profilujúcich osobností sa nemohla stať v pravom zmysle modernou. Pred maliarskou autenticitou dávala totiž prednosť nacionálnej identite. Bazovského maliarska cesta bola vyznačená akýmsi neustálym chodením v kruhu: radikálne modernistické exkurzy sú vždy, priam zákonite striedané čímsi, čo jeho monografista s obľubou nazýva „syntézou“, hoci primeranejšie by bolo hovoriť o ústupe, kompromise. V tomto je Bazovského umelecký osud podobný výtvarnej sudbe Mikuláša Galandu. Galanda podobne ako Bazovský úporne hľadal nacionálny archetyp bez toho, aby sa viazal na jeho "literárne", od romantizmu minulého storočia zdedené myšlienkové predstavy. Fullovo opozitum tradičné-moderné nahradil novou binárnosťou: konformné-nekonformné. Ale aj on sa pohyboval v hraniciach dobového výtvarného diskurzu, v ktorom sa kládli do vykonštruovaného rozporu nacionálny obsah a kozmopolitná forma. Preto i nakoniec končil v lyrickej alúzii na slovenskú utópiu.
Zoznam diel autora: