12. November 2013, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 76 000,- € Pobožnosť v horách. 1931. Olej na plátne. 92 x 83 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
38 000,- € Košiar. Okolo 1955-57. Olej na kartóne. 27 x 40 cm. (107. večerná aukcia , 13.11.2012)
34 000,- € Krajina s kostolíkom, sýpkou a člnom. Okolo 1951-54. Olej na kartóne. 26 x 41 cm. (107. večerná aukcia, 13.11.2012)
32 000,- € Hrabačka. Okolo 1952. Olej na kartóne. 32,5 x 43 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
32 000,- € Leštiny. 1949. Olej na kartóne. 26 x 42 cm. (107. večerná aukcia , 13.11.2012)
Biografia: Narodil sa 11. 1. 1899 v Turanoch nad Váhom, zomrel 15. 12. 1968 v Trenčíne. Od 1918 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti), 1919-24 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Loukota, Bukovac, Pirner, Obrovský, Švabinský). V Prahe krátko navštevoval súkromnú školu A. Kalvodu. 1921 bol na študijnom pobyte na súkromnej maliarskej škole prof. Deluga vo Viedni. Po absolutóriu pôsobil v Turanoch, 1930-31 v Martine, 1957-62 v Čemiciach, 1962-68 v Trenčíne. 1929 spolu s Palugyayom študijná cesta do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska. 1930-33 spolupráca s Alexym a Palugyayom (cesty na Oravu, Detvu, Pohronie). 1932 spolu s Alexym cesta do Poľska. 1936 účasť na Bienále v Benátkach, 1936-37 študijné pobyty v Juhoslávii. 1937 cesta do Poľska a Švédska. 1920--1930 pravidelne vystavoval so Spolkom slovenských umelcov, v tridsiatych rokoch so Združením slovenských umelcov, 1939--1945 so Spolkom slovenských výtvarných umelcov, po 1946 so Skupinou výtvarných umelcov 29. augusta. 1934 vystavoval vo Viedni, v rokoch 1942, 1958 a 1967 boli jeho diela vybraté do kolekcie pre Bienále v Benátkach. Najdôležitejšiu výstavu súborného diela mal v Bratislave (1960-1961, Slovenská národná galéria). 1979 sprístupnená stála expozícia diela umelca v galérii M. A. Bazovského v Trenčíne, ktorá spravuje maliarovu pozostalosť.
Literatúra: Cincík, J.: Miloš A. Bazovský. Náčrty. Martin 1945; Vaculík, K.: Miloš Bazovský. Bratislava 1958; Vaculík, K.: Miloš Alexander Bazovský. Bratislava 1967; Abelovský, J., Ruttkay, J.: Bazovský. Bratislava 1999.
Poradové číslo: | 38 |
Odhadovaná cena: | 80 000 - 110 000 € |
Konečná cena: | 90 000 € |
Rok: 1952
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 90 x 70 cm.
Značené: Značené vľavo dole "MAB"
Popis:
Významná súkromná zbierka na Slovensku.
„SEKERA“ patrí k vrcholom predkladaného aukčného súboru. Dielo pochádza z radu Bazovského maliarsky určite najdokonalejších diel, stvorených v záverečnom vyznení umelcovej tvorby rokov 1952—1957. Vtedy, v úplnom osamení, ako jeden z mála účastníkov heroických dôb medzivojnovej moderny, nekompromisne udržiaval jej kontinuitu. Tažko pre túto Bazovského periódu nájsť vhodné pomenovanie. Nie celkom presne a s vedomím, že sa dopúšťame klasického „contradictio in adjecto“, by sa tvorivý aspekt jeho záverečného umenia dal nazvať mimoriadnou schopnosťou „racionálnej imaginácie“. Napriek často pripomínanej potrebe pracovať v teréne, neustále sa opakujúcim Bazovského maliarskym potulkám po krajoch stredného Slovenska, bol totiž tento umelec priam zástupným príkladom ateliérového maliara. Všetko podstatné, rozhodujúce v jeho tvorbe vznikalo intelektuálnou súvahou, premyslenými kombináciami v „plenéri“ získaných podkladov. Prehovor Bazovského maľby bolo vždy založený na špekulatívnych zostavách ikonických symbolov, dovolávajúcich sa rovnako drsnej reality života, ako jeho lyrickej nadsádzky. Na druhej strane, intelektuálne nasadenie sa realizovalo najmä prostredníctvom farby, čiže výrazovej stránky vyžadujúcej okamžitú improvizáciu, nekontrolované emotívne zaujatie. Bazovský bol bezpochyby najoriginálnejší kolorista medzivojnovej moderny. A v tom aj spočívala tá najpodstatnejšia dilema jeho umenia. Nevyhnutná potreba rozhodovania medzi vopred daným koncepčným zámerom a nádhernou slobodou jeho maliarskej realizácie. Zdá sa, že Bazovský ponechal tento konflikt úmyselne otvorený. Inak napokon ani nemohol. Bazovského hlavný problém totiž v konečných dôsledkoch nespočíval na polarite slovenského a európskeho. Myšlienková dvojdomosť jeho umenia bola len odleskom špecifickej tvorivej metódy. To, čo Bazovského priťahovalo k modernizmu, ale aj to, čo ho od neho vzďaľovalo, bolo chápanie slovenskej reality ako čohosi hlbokého, duchovného, poukazujúceho za svoju triviálnu podobu. Čohosi, čo je zvládnuteľné len intelektuálnym úsilím, selekciou, nadsázkou, špekulatívnou kombinatorikou protikladných myšlienkových i výrazových stereotypov. A práve toto vedomie reality sa nemohlo uspokojiť s púhou romantizujúcou štylizáciou vonkajškového, ale ani z jej radikálnym modernistickým odmietnutím. Bazovský slovenskú realitu nikdy nechcel modernisticky prepodstatňovať, pretože ju nechcel nanovo vytvárať, iba odhaľovať v jej autentickom duchovnom bytí.
Zoznam diel autora: