12. November 2013, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 500 000,- € Kráľov štít. Olej na plátne. 56 x 50 cm. Madrid 2007
259 163,- € Dievča v červenom. Olej na plátne. 28 x 19 cm. Paríž 1990
233 012,- € Harlekýn s gitarou. Olej na plátne. 31 x 23,5 cm. Londýn 2004
232 496,- € Muzikanti. Olej na plátne. 63 x 74 cm. Londýn 2005
203 999,- € Dieťa s mačkou. Olej na plátne. 28 x 36 cm. Londýn 2007
39 789,- € Traja muzikanti. Akvarel na papieri. 28 x 39 cm. Londýn 1994
38 589,- € Samuraj (Návrat do Japonska). Akvarel na papieri. 45,5 x 35 cm. Londýn 2006
Biografia: Narodil s v roku 1913 v Barcelone a zomrel roku 2005 vo francúzskom Saint Tropéz. Tento katalánsky maliar, sochár, kostýmový a scénický dizajnér, bol v roku 1952 nominovaný na dve ceny Oscara za spoluprácu na filme „Hans Christian Andersen“. Študoval na Škole výtvarných umení v Barcelone, kde bola jeho tvorba výrazne ovplyvnená umelcami ako Bonnard, Vuillard, Roualt a v neposlednom rade Picassom, s ktorým sa zoznámil v roku 1944. Ako scénograf sa výrazne podieľal na mnohých divadelných predstaveniach vrátane opery či baletu. Po samostnaných výstavách v Zurichu, Barcelone, Paríži a Tokiu mu bola udelená komplexná retrospektíva jeho diel v Centre Pompidou Musée d'Art Moderne v Paríži roku 1978. Španielsky pavilón na benátskom Biennale v roku 1984, bol venovaný samostanej prezentácii umelca.
Literatúra: Pierre Daix, Alain Mousseigne: Antoni Clavé: A World of Art: Works 1934 – 2002, Roger Passeron: Antoni Clavé, L'Oeuvre Gravé 1939-1976, 1977.
Poradové číslo: | 53 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1944
Technika: Olejová tempera na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 32,5 x 41 cm.
Značené: Značené vpravo dole "Clavé 44".
Ďalšie vlastnosti: Predajná cena na dožiadanie.
Popis:
Súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane pečiatka, podľa ktorej bolo dielo vystavené v Mánese v roku 1946. K dielu sú ďalej priložené doklady o vlastníctve diela od roku 1946.
„HONFLEUR“ je typické dielo Antoni Clavého. Patrí k tým španielskym Francúzom, ktorých tvorba dozrievala v ovzduší Novej parížskej školy a Picassovho vyžarovania. Na výtvarnej scéne sa etabloval ako vynikajúci kresliar a prvé úspechy zaznamenal ako dizajnér filmových plagátov a ilustrátor. Dôležitou etapou jeho tvorby bola práca pre balet a divadlo. Maľbe sa začal výlučne venovať od roku 1954. V jeho tvorbe sa vyhranil abstraktný štýl, inšpirovaný štruktúrami a textúrami ošarpaných múrov a grafity. Obrazy kombinuje technikou koláže a asambláže. Je to spôsob, ktorý zodpovedá abstrakcii informelu. Postupne čoraz viac pracuje s priestorom – robí basreliéfy a totemické skulptúry z dreva a kovu. Paleta jeho obrazov časom prechádza do tmavej až čiernej škály. V roku 1984 reprezentoval Španielsko na Bienále v Benátkach. Patril k tým umelcom, ktorí mali svojho času vplkyv aj na naše výtvarné dianie. Udalosťou prvoradého významu sa v rokoch po vojne stala výstava mladého československého výtvarného umenia v parížskej galérii "La Boétie" roku 1946. Do Paríža vtedy cestujú mladí Guderna, Semian, Zmeták -- a ako poslední zo svojej generácie -- premiérovo i Mudroch s Matejkom. Hlavný a trvalý výsledok cesty týchto mladých by sa dal stručne vyjadriť "znovuobjavením Piccasa" pre našu modernu. Mudrochove, Šimerovej, Želibského kubistické pokusy mladosti boli v tom čase už minulosťou, ku ktorej nebolo návratu. Pre viacerých mladších účastníkov výstavy bola však Piccasova výstava v parížskej Carriéovej galérii niečím nesmierne aktuálnym, zvláštnym spôsobom korešpondujúcim s ich maliarskym presvedčením. No Paríž roku 1946 nebol pre našu mladú modernu len miestom poznania Picassa, jeho novšej maľby rokov tridsiatych a štyridsiatych. Zoznámili sa aj s maliarstvom svojich generačných vrstovníkov, umelcov republikánskeho Španielska: okrem Antoni Clavého aj Oscara Domíngueza, Fernanda Hoyosa, Baltazara Loba, Hernanda Vinésa, Joaquína Peinadu, Manuela Violu, Honoria Condoya, Julia Gonzálesa a ďalších. Po porážke španielskych republikánov i neskôr počas vojny prišli natrvalo do Paríža. Ich tvorba druhej polovice štyridsiatych rokov bola v rámcoch parížskej školy radená do Picassovho okruhu. Viacerí z nich po vojne opakovane navštívili Československo a aj Slovensko, najmä po mimoriadnom ohlase pražskej výstavy "Umenie republikánskeho Španielska -- Španielski umelci parížskej školy" roku 1946. A tak sa stalo, že tvarovo vybrúsené pôžitkárske obmeny neskorého kubizmu v súdobej tvorbe popicassovských Španielov, možno ešte viac než maliarstvo ich majstra, podnietili povojnové pokusy Petra Matejku, Eugena Nevana, Vincenta Hložníka, ale najmä Ladislava Gudernu a niektorých ďalších z ich generácie.
Zoznam diel autora: