12. November 2013, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: Najvyššie dosiahnuté konečné ceny porovnateľných diel na aukciách SOGY:
15 300 - € Važtianka s dieťaťom. 1941. Olej na plátne. 49 x 44 cm. (86. letná aukcia, 9.6.2009)
15 000,- € Navrávačky. 1944. Olej na plátne. 45 x 37 cm. (89. zimná aukcia. 1. 12. 2009)
13 000,- € Na troch kráľov. 1937. Olej na plátne. 44 x 50 cm. (96. jarná aukcia, 8. 3. 2011)
9 000,- € Dievčatko s Važca. 1942. Olej na plátne. 48 x 28 cm. (90. jarná aukcia, 9. 3. 2010)
8 132,- € Matka s dieťaťom. 1941. Olej na plátne. 84 x 94 cm. (9. jesenná aukcia, 17. 9. 1998)
Poradové číslo: | 1 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1926
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 40 x 31,5 cm.
Značené: Značené vľavo dole "J. Hála 26"
Ďalšie vlastnosti: Predajná cena na dožiadanie.
Popis:
Súkromná zbierka v Čechách.
„VAŽECKÉ DIEVČATKO“ je zberateľsky vzácnym príkladom úvodnej, „važeckej“ tvorby Jana Hálu. 1. augusta 1923 prišiel vtedy tridsaťtriročný český maliar do tejto malej liptovskej dediny. Chcel tu pracovať asi mesiac, a potom sa vrátiť domov. Zostal vo Važci celý život: Važec sa mu stal osudom a takmer výhradnou témou jeho výtvarného a literárneho diela. Pritom Hála bol maliar so solídnym akademickým školením, nespornými talentovými predpokladami a profesionálnymi schopnosťami. Napriek tomu sa rozhodol pre celoživotnú askézu, dobrovoľný azyl bokom od veľkého sveta umenia a pozornosti zberateľov i výtvarnej kritiky. „... Chci oslavit tuto krásnou slovenskou dědinu, kde našel jsem sám sebe,“ píše v jednom liste svojej manželke. Ešte príznačnejšie pre Hálov sentimenálny vzťah k Važcu je toto jeho vyznanie: „Dědino moje milá! Tvoje černé střechy mně učarovali, Tvoji lidé mně udělali, Tvoje hory a vrchy mně zajaly. A dnes já, který jsem vždy myslil, že není síly, která by mne upoutala, já, který jsem vědel, že není ženy, která by mne připoutala, klekám na kolena a modlím se, modlím se k Tobě, dědino moje. Modlím se k Tvé kráse, o níž nikto neví, jenom já, modlím se k Tvému tajemství, které Ty neznáš... Co to je? Je to síla, či slabost, nevím. Ale je to láska. A to jest, bohužel, jediná lásko moje.“ Splývanie života a umenia, romantická oslava vidieckeho „čistého života“, v ktorom „nachádza sám seba“ sú vracajúcim sa motívom celého umelcovho diela. Obraz Hálu – človeka a Hálu – umelca sa prekrýva, stotožňuje. Úvodné roky Hálovho važeckého pobytu (1923 – 1925) boli predovšetkým o tom. O „mapovaní terénu“. Prejavuje sa pritom jedna z rozhodujúcich vlastností jeho výtvarného naturelu – úsilie o totálne, vyčerpávajúce postihnutie ikonografickej rôznorodosti predmetu tvorby. Už v auguste roku 1923 píše domov: „… myslel som si, že za ten mesiac namaľujem spústu vecí, ale nahliadol som hlbšie do života dediny a videl som, aká naivná bola moja predstava… tu treba byť, zžiť sa s tým ľudom, vnikať do koreňov jeho života; jedine tak možno namaľovať všetku tú krásu, ktorá si ma tak podmanila, že rozhodol som sa tu ostať…“ Bola tu však aj Hálova húževnatosť, tvrdohlavosť a predovšetkým neuveriteľná osobná askéza v napĺňaní – zdá sa, že už osudovo nevyhnutného – umeleckého cieľa: „… nebylo ani krejcarů na večeři, teprv ne na cigaretu. Nebylo na barvy, na plátno, nebylo na zítŕek na oběd, na nic! V srdci však radost, duše plná ideálů, hlava roztoužená! … myslel jsem, že jsem v ráji… Pracoval jsem od rána do noci a žil jako poustevník. Sám odloučený od světa, v děravých botách jsem se brodil bezedným blátem važeckým, v kabátku z celtového plátna přežil jsem první zimu ve Važci. Mne hřálo nadšení, idea mé práce mne živila. Svět sa pro mně stal zbytečným. Láska k práci byla celým mým životem… když bída na mně tak doléhala, že nebylo na farby, kreslil jsem a kreslil. Všechno. Tatry, dřevěnice, lidi, kroje, nábytek, náčiní, výšivky na límcích a zástěrách, všechno. Něboť všechno mne zajímalo, všechno mne okouzlovalo, všechno jsem měl rád, že jsem to přímo hltal. Bylo mi jako žíznivému, který našel vydatný pramen…“.
Zoznam diel autora: