Významná súkromná zbierka na Slovensku. K dielu je priložený posudok dr. Kataríny Bajcurovej.
„VYHNANÍ VOJNOU“ pochádzajú z prechodného, experimentujúceho obdobia tvorby Vincenta Hložníka rokov 1943 – 45. Obrazová kresba sa upokojuje, prevládajúca zeleno modrá škála prechádza do tlmeného tónu zemitých farieb. Nočné lokály, kaviarne rozšíria motívy žehliarok, umývačiek, žien opustených v čakárňach a krytoch, rovnako ako námety čerpajúce z intimity rodinného života maliara. Prevládajú pastely, čo samo vedie maliara k sceľovaniu a zjednodušovaniu tvaru (V kryte, 1942; Žehliarky, 1943; Žehliarka, 1943). No hlavná línia úsilí Hložníkovej zrelej maľby (od roku 1946 pribúda rovnocenne aj grafika) sa vzpiera takejto jednostrannosti. Oproti Matejkovi chce za každú cenu uchovať súbežnosť citového a racionálneho. Zároveň však chce tejto podvojnosti dať inú, než primárne výrazovú podobu. Snaha o zjednotenie týchto fenoménov na pôde "formy" ho nakoniec doviedla až do určitej umeleckej krízy. Oleje a pastely z rokov 1943--1945, vystavené na jeho tretej samostatnej výstave v prvom povojnovom lete v Žiline, nazvanej príznačne "Storočie malomocných", sú dokladom tápajúcich hľadaní (Vojnová pustatina, 1943; Nálet, 1944; Pri zrúcaninách, 1944; Prízrak, 1945; Zmŕtvychvstanie, 1945). Konštruktívne úsilie sceľuje "formové črepy" putujúcich zástupov vojnových vydedencov do tuhých blokov beztvarej anonymnej hmoty. Získaný efekt abstrahovanej, zdrvujúcej monumentality utrpenia a bolesti, je však draho zaplatený stratou pôvodnej, iskrivej imaginácie stretu reality a nadreality.
