„ŽILINSKÉ STRECHY“ sú vynikajúcim dielom ranej, civilisticky orientovanej línie tvorby Vincenta Hložníka. V Hložníkovom umení toto smerovanie načas celkom prevážilo v krátkom období po roku 1943. Obrazová kresba sa upokojuje, prevládajúca zeleno modrá škála prechádza do tlmeného tónu zemitých farieb. Nočné lokály, kaviarne rozšíria motívy žehliarok, umývačiek, žien opustených v čakárňach a krytoch, rovnako ako námety čerpajúce z intimity rodinného života maliara. Prevládajú pastely, čo samo vedie maliara k sceľovaniu a zjednodušovaniu tvaru (V kryte, 1942; Žehliarky, 1943; Žehliarka, 1943). No to bolo len akési vyvažujúce "vydýchnutie na ťažkej ceste", chvíľkový ústup od individuálnej angažovanosti. Zopakovalo sa ešte raz v samom závere štyridsiatych rokov, keď racionalizujúca vlna jednej stránky jeho talentu vynesie na povrch dovtedy neznáme, opojenie ornamentálnou plošnosťou tvaru. Toto, v celom jeho diele výnimočné, "dekoratívne obdobie" malo tri tematické okruhy: obrazy s talianskymi motívmi vznikajúce počas umelcovho tamojšieho pobytu v roku 1948, priemyselné námety -- železničné staničky a benzínové pumpy a napokon krajiny z okolia rodného Svederníka (Činžiaky, 1948; Plynojem, 1948; Benzínová pumpa, 1949; Žižkovský viadukt, 1949; Pri Tibere, 1949; Prístav v Anziu, 1949; Z Ríma, 1949; Žriedlo, 1949; Loďky, 1949; Krajina s červenou strechou, 1949; Mesiac, 1949).
