12. November 2013, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 98 000,- € Akt ženy. 1932. Olej na plátne. 71 x 47 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
62 000,- € Pri rieke. Okolo 1950. Olej na plátne. 38 x 45 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
45 000,- € Portrét architekta.. Okolo 1962. Olej na plátne. 80 x 58 cm. (107. večerná aukcia , 13.11.2012)
42 000,- € Veronikina šatka. Okolo 1970-75. Olej na sololite. 66 x 36 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
34 000,- € Ženy v kaviarni. Okolo 1955. Olej na kartóne. 29 x 45 cm. (109. jarná aukcia výtvarných diel, 19.03.2013)
29 044,68,- € V meste. Okolo 1955-58 cm. Olej na plátne. 110 x 90 cm. (49. letná aukcia, 11. 5. 2004)
Biografia: Narodil sa 28. 3. 1903 v Košiciach, zomrel 15. 4. 1985 tamže. 1922 sa zapísal na Vysokú školu ekonomickú v Budapešti. V tom istom roku prešiel na súkromnú Slobodnú výtvarnú, kresliarsku a maliarsku školu A. Podolínyiho v Budapešti. Vzápätí sa vrátil do Košíc, kde sa zamestnal ako úradník poisťovne. Od jesene 1922 navštevoval večerné kurzy kresliarskej školy E. Króna pri Východoslovenskom múzeu v Košiciach, kde 1924 s úspechom vystavoval na výročnej výstave poslucháčov. 1926-1928 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti). Štúdiá v druhom ročníku prerušil a vrátil sa do Košíc, kde žil až do konce života ako výtvarník v slobodnom povolaní. Začiatky Jakobyho umeleckého vývinu vyznačila séria pochmúrnych pohrebov a kalvárií. Kľúčovým okamihom Jakobyho maliarstva však bol až rok 1929. V niekoľkých významných dielach z tohoto a nasledujúcich rokov prebral príklad Cézanna. Bolo to však len kompromisné prijatie princípov neiluzívnej, protokubistickej výstavby obrazovej kompozície. Nebudovalo na stavebnej funkcii farebnej škvrny, ale na "valérovaní", prejemnelom rozmývaní olejovej farby, s ktorou maliar zaobchádzal akvarelovým spôsobom. Jeho zrelé diela sú príznačné vyjasnenou paletou, čistými kontúrovanými farebnými škvrnami, rozšafnou prácou s maliarskou hmotou, pôžitkárstvom duchovnej atmosféry obrazu. Opakovane zdôrazňovaný motív tajomných pohybov rúk naznačuje dimenziu vnútorného života zobrazovaného človeka. V týchto dielach čerpal Jakoby z príkladu Ripla-Rónaia.
Literatúra: Saučin, L.: Július Jakoby. Bratislava 1960; Marenčin, A.: Košický pustovník. Bratislava 1988; Abelovský, J.: Július Jakoby. Bratislava 1994; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1999.
Poradové číslo: | 59 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1950 - 55
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 40 x 49, 5 cm.
Značené: Značené vpravo dole "Jakoby“.
Ďalšie vlastnosti: Predajná cena na dožiadanie.
Popis:
Významná súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane oceňovacia nálepka n. p. Dielo podniku SFVU z roku 1963. Dielo bolo vystavené a odborne popísané v katalógu Múzea Vojtecha Löfflera, Košice 2013.
„SPOLOČNOSŤ PRI STOLE“ je galerijným dielom Júliusa Jakobyho. Obraz bol vystavovaný s datovaním do roku 1963. Nám sa však vidí, že jeho vznik treba posunúť o dosť skorej – analógie nachádzame už v maľbách po roku 1950, kedy nájdeme viacero dôkazov jeho “od boha daného”, geniálne prirodzeného maliarskeho talentu. Jednoznačne – predkladaná “Spoločnosť pri stole“ patrí do série hedonistických kompozícií, fauvistických eurupcií jasu a priam “vesmírnych” harmónií človeka, prírody, univerza. Rozhodujúcu úkohu dostáva farebná pasta, rovnako aristokraticky vláčne nanášaná, ako plebejsky žiariaca hutnými pigmentami jakobyovského trojzvuku žltej, červenej a zelenej. Toto vzopätie senzuálnosti možno pozorovať už od začiatku päťdesiatych rokov v tradičnom mestskom žánri. Miesto rovravených, naráciou znejasnených “príbehov zo života” sa tu dostáva k slovu maliarske pôžitkárstvo, nezáväzné vychutnávanie optických predností námetu, koloristické senzácie slnkom presvetlených chvíľ pohody a odpočinku. Často v dielach plných podprahovej erotiky, zobrazujúcich milenecké dvojice, odpočívajúce či kúpajúce sa ženy. Pri všetkých týchto Jakobyho dielach si akosi nevdojak spomenieme na známu floskulu Henri Matissa o maliarstve, ktorého jedinou úlohou by malo byť vyjadrenie “rozkoše z jestvovania”. Začiatky Jakobyho umeleckého vývinu vyznačila séria pochmúrnych pohrebov a kalvárií. Kľúčovým okamihom Jakobyho maliarstva však bol až rok 1929. V niekoľkých významných dielach z tohoto a nasledujúcich rokov prebral príklad Cézanna. Bolo to však len kompromisné prijatie princípov neiluzívnej, protokubistickej výstavby obrazovej kompozície. Nebudovalo na stavebnej funkcii farebnej škvrny, ale na "valérovaní", prejemnelom rozmývaní olejovej farby, s ktorou maliar zaobchádzal akvarelovým spôsobom. Druhý smer Jakobyho inšpirácie umením košickej moderny bol orientovaný na poetiku sociálnej maľby, ktorú tu reprezentovala najmä maľba Foltýna. Jakoby však nerešpektoval obvyklý novoklasistický pietizmus, sociálny sentiment výjavov zo života predmestskej chudoby. Povahu najlepších diel Jakobyho sociálnej grotesky určovala zosmiešňujúca karikatúrna kresba, úmyselný primitivizmus, skicovitá nezámernosť a chaotickosť maliarskej traktácie figúr a priestoru, absurdné skreslenia nadhľadovej perspektívy. Jeho zrelé diela sú príznačné vyjasnenou paletou, čistými kontúrovanými farebnými škvrnami, rozšafnou prácou s maliarskou hmotou, pôžitkárstvom duchovnej atmosféry obrazu. V týchto dielach čerpal Jakoby z príkladu Ripla-Rónaia Poučenie syntetizmom a symbolizmom ukázalo Jakobymu ako spojiť jemu vlastný živelný maliarsky postreh s racionálne komponovaným podobenstvom, hedonistickou oslavou každodennej všednosti. Najmä však pri kvázi portrétnych prácach dodáva k „popisu“ aj podprahový ponor do sveta zobrazovaného modelu - opakovane zdôrazňovaný motív tajomných pohybov rúk naznačuje dimenziu vnútorného života zobrazovaného človeka.
Zoznam diel autora: