„ÚNOS“ je zaujímavým príkladom maliarstva Vladimíra Kompánka. Je považovaný za výnimočnú, špičkovú, profilujúcu osobnosť nášho súčasného sochárstva. Vzhľadom na túto skutočnosť je jeho maliarska tvorba doteraz relatívne nedocenená. Obchodné uplatnenie nachádza doteraz skôr na súkromnom trhu s výtvarným umení, než v hieraticky najvyššom, galerijnom obchode. Tvorí však integrálnu súčasť Kompánkovho umeleckého svetonázoru, čerpajúceho z archetypov slovenskej kultúry, zo znakového, symbolického, a na druhej strane navýsosť moderného zovšeobecnia výtvarnej podstaty a duchovného zmyslu ľudového výtvarného prejavu. Maliarstvu sa V. Kompánek začína sústavne venovať približne od 1973 (kvašové, znakové kresby však sprevádzali jeho sochárske snaženia prakticky od počiatkov). Už 1974 vzniká prvá "fašiangová séria" s námetom Turoňa a mačky sprevádzaná príznačným sujetovým motívom masky. Koncom sedemdesiatych rokov počína séria malieb zimných dedinských motívov, začiatkom ďalšieho desaťročia pribúdajú obrazy s metaforickou témou krásky a zvieraťa, či eroticky ešte vygradovanejšie kompozície maliara a modelky.
