12. November 2013, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 13 700,- € Čítajúca. Okolo 1940-44. Olej na plátne. 25 x 50 cm. (102. jarná aukcia výtvarných diel, 13.03.2012)
11 119,96,- € Krajina od Nového Mesta. Okolo 1940. Olej na kartóne. 70 x 100 cm. (63. jarná
aukcia, 28. 3. 2006)
8 800,- € Hlava mladej ženy (Hlava dievčaťa). 1956-57. Olej na lepenke. 45 x 40 cm. (95. zimná aukcia, 7. 12. 2010)
8 600,- € Kytica. 1951. Olej na kartóne. 44 x 33 cm. (101. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností, 06.12.2011)
Biografia: Narodil sa 26. 6. 1913 v Novom Meste nad Váhom, zomrel 10. 2. 1972 v Bratislave. 1934-35 študoval na Ukrajinskej akadémii, 1935-39 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Nowak). Po štúdiách žil v rodisku, od 1945 v Bratislave. 1950-72 pôsobil pedagogicky na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, 1954 docent, 1966 profesor, vedúci Oddelenia monumentálnej maľby. 1940 bol na študijnom pobyte vo Viedni. 1940 mal samostatnú výstavnú premiéru v Bratislave. Po 1945 člen komisie pre reorganizáciu výtvarného života, jeden z iniciátorov založenia Slovenskej národnej galérie, Vysokej školy výtvarných umení a ďalších výtvarníckych inštitúcií. 1946-48 člen Umeleckej a vedeckej rady. Počas vojny člen Spolku slovenských výtvarných umelcov, 1945 zakladajúci člen Skupiny 29. augusta, 1946 vstúpil do pražskej Umeleckej besedy. 1946 študijná cesta do Paríža pri príležitosti výstavy mladého československého umenia. Samostatne vystavoval v Novom meste nad Váhom (1934), Bratislave (1940, 1943 s Pribišom, 1948, 1949, 1959, 1963, 1964), Prahe (1946). Výstavy súborného diela mal v Bratislave (1983, Slovenská národná galéria), Prahe (1983, Národní galerie) a Banskej Bystrici (1984, Oblastná galéria).
Literatúra: Kára, Ľ.: Peter Matejka. Bratislava 1963; Bachratý, B.: Peter Matejka. Bratislava 1978); Bartošová-Pinterová, Z.: Peter Matejka - súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1983; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1997.
Poradové číslo: | 50 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1939
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 60 x 51 cm.
Značené: Značené vľavo dole "P. Matejka 39".
Ďalšie vlastnosti: Predajná cena na dožiadanie.
Popis:
Súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane popis diela autorovou rukou. Obraz bol získaný pôvodným majiteľom priamo z ateliéru Petra Matejku.
„KYTICA“ je raným dielom Petra Matejku. Jeho začiatky takmer v ničom nenaznačovali, že práve jeho maliarstvo získa váhu podnecujúceho činu, predpovedajúceho ďalšie hľadania nielen jeho generácie, ale aj mladších maliarov v rokoch vojny a najmä po roku 1946. Obrazy pochádzajúce z obdobia akademického školenia u Nowaka, i z doby krátko po ich predčasnom ukončení, skôr dosvedčujú, že Matejka patril k tým, ktorí učiteľovu lekciu prijali doslovne. Ba viac -- ešte viac nadsadil citovú, zmyslovú a pôžitkársku stránku profesorovej maľby (Akt, 1937; Kytica, 1938; Pražská modelka, 1938; Krajina, 1938; Dievča s Čadce, 1938; Ležiaca -- Spiaca žena, 1938; Kytica I, II, 1939; Krajina I, II, 1940; Zátišie s ovocím, 1940). Preto, keď sa roku 1939 vracia domov, stojí pre tým istým problémom, ktorý len pred časom fascinujúcim spôsobom vyriešil jeho starší druh Ján Mudroch a stal sa tak zaslúžene vedúcou osobnosťou bratislavskej vetvy generácie. Pred rozhodnutím medzi priamočiarym inotajom a mnohoznačným symbolom. Ako už vieme, Mudroch vo svojej zrelej maľbe zvolil jednoznačne prvú možnosť a Matejka sa sprvoti pobral tou istou cestou. Prvé závažnejšie obrazy "slovenského" obdobia (Kytica, 1940; Zabitá holubica, 1941; Zátišie s mŕtvym vtákom, 1941; Chudobná, 1941; Dievča pri okne, 1941; Dedinčanka, 1941; Chlapec s baretkou, 1942) využívaním poetiky fragmentarizácie reality, osamenia jej vecných útržkov v tajomnom svete obrazu, vlastne len kopírujú spôsob inotajného iskrenia medzi "skutočnostným" a "výtvarným" tak, ako sa to už dávnejšie zaužívalo v celom generačnom názorovom spektre. Aj narážky na vojnovú realitu v "Zabitej holubici", či sociálny sentiment "Chudobnej", alebo "Chlapca s baretkou" sa nevymykajú z podobných generačných riešení. Rovnako, v zrejmých Mudrochových stopách a jeho hľadania opory v klasike európskej maľby, odchádza Matejka roku 1941 do Viedne, aby v múzeách kopíroval starých španielskych majstrov. Od tejto chvíle sa však aj zároveň stávajú generačné podobnosti Matejkových úsilí čoraz menej zreteľné. Vzápätí nasledujúce obrazy, majmä podobizne žien vynárajúcich sa z neurčitého, anonymného, tajomného pozadia (Dáma v modrom, 1942; Pred zrkadlom, 1942) síce vychádzajú z mudrochovskej alegorickej dispozície obrazových zložiek, významové dôrazy Matejkovho inotaja sú však podstatne iné. Dobová kritika prijala Matejkove imaginatívne portréty s neskrývaným nadšením: písalo sa o novom type "mondénneho portrétu", ktorý do slovenskej moderny uviedol len prednedávnom Janko Alexy. Upozorňovalo sa na príklady Šímu a Zrzavého i na tvarovú presnosť a kompozičnú vyváženosť renesančnej maľby. To všetko možno prijať, dajú sa však vypozorovať aj svojprávnejšie motivácie Matejkovho výkladu jednej zo schém generačnej ikonografie. Stačí sa len sústrediť na zatiaľ len jemné posuny významov Matejkových portrétov neskutočne skutočných žien. Jeho ústupu od mudrochovskej preduchovnelej poetiky, k čoraz otvorenejšiemu prízvukovaniu zmyslovosti, erotizmu, ženskej krásy "osebe". Nazdávame sa, že Matejka práve v tomto urobil prvý, dôležitý krok k vlastnej samostatnej ceste. Jeho smerovanie možno chrakterizovať ako akúsi zvláštnu estetizáciu alegórie, alebo presnejšie -- presunom dôrazu z potreby inotajnej výpovede "čohosi naviac", k skúmaniu jej vnútorných maliarskych predností.
Zoznam diel autora: