12. November 2013, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 78 000,- € Pltník. Okolo 1935-36. Olej na plátne. 68 x 53 cm. (89. zimná aukcia. 1. 12. 2009)
52 000,- € Bačov sen. Okolo 1935 – 36. Olej na plátne. 70 x 55 cm. (95. zimná aukcia, 7. 12. 2010)
46 000,- € Kompa - Sen (obojstranne maľované). Okolo 1938 - 42. Olej na plátne. 80 x 60 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013)
40 000,- € Na ceste domov. 1947. Olej na plátne. 74 x 60 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
29 000,- € Vrch. 1934. Olej na plátne. 78 x 56 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
Biografia: Narodil sa 26. 10. 1901 v Považskej Bystrici, zomrel 11. 8. 1978 v Bratislave. V rokoch 1919-22 študoval na Českom vysokom učení technickom a na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe architektúru a maliarstvo, od 1922 na Akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe (prof. Döhring, Heupl-Siegen), od 1923 na Akadémii výtvarných umení v Berlíne, od 1924 na École des Beaux-Arts v Paríži. Tam tiež krátko pôsobil v ateliéroch Colarossi a Grande Chaumiére. 1924 návrat na Slovensko, žil v Považskej Bystrici. 1926-27 vojenská služba, potom kreslič, lyžiarsky tréner, úradník. V roku 1930 niekoľkomesačný pobyt v Paríži, 1930-32 cesty po západnej Európe, v Nemecku pobyt v Bauhase v Dessau. V rokoch 1932-39 pôsobil v Bratislave, 1939-50 žil vo Francúzsku. Po roku 1945 pracoval ako pracovník a neskôr vedúci Československej informačnej kancelárie v Paríži. V roku 1950 vyhostený z Francúzska, potom až do konca života žil v Bratislave. Člen Maďarskej spoločnosti pre vedu literatúru a umenie, SUM a bratislavského Kunstvereinu. V roku 1946 vstupuje do Umeleckej besedy Slovenska. Okrem maliarstva sa venoval aj grafike (cyklus drevorytov "Bratislava", 1936 - 1937, cyklus drevorezov "Cesta", 1946). Samostatne vystavoval v Žiline (1929 - 1930), Bratislave (1930, 1933 s Gwerkom, 1936 s F. Malým, 1958, 1961, 1966, 1971-1972 s F. Malým, 1985), v Brne (1936 s F. Malým), Zaandame (1938), Amstredame (1938), Rouene (1947), New Yorku (1947), Rio de Janiero (1949), Coulomniers (1959), Prahe (1962), Los Angeles (1969). Súborné výstavy mal v Trenčíne (1986, Galéria M.A. Bazovského), Čadci (1987, Kysucká galéria) a Bratislave (Slovenská národná galéria, 1991 - 1992).
Literatúra: Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918 -1945. Bratislava 1960, s.141-144; Váross, M.: Imro Weiner-Kráľ. Bratislava 1963; Peterajová, Ľ.: Kapitola z dejín slovenskej výtvarnej moderny (K 70. narodeninám I.Weinera - Kráľa). Výtvarný život, 15, l970, l0, s. ll-14; Ilečková, S.: Imro Weiner-Kráľ (1901-1978). Katalóg Slovenskej národnej galérie. Bratislava 1991. Srnenská, D., Münzová, A.: Imro Weiner-Kráľ. Bratislava 2002.
Poradové číslo: | 6 |
Odhadovaná cena: | 30 000 - 40 000 € |
Konečná cena: | 28 000 € |
Rok: Okolo 1938
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 69 x 55 cm.
Značené: Značené vpravo hore "I. Weiner", na zadnej strane "Weiner"
Popis:
Významná súkromná zbierka na Slovensku.
„SPIEVAJÚCE ŽENY“ sú príkladom zvláštnej poetiky ľudového žánru v tvorbe Imra Weinera-Kráľa. Odhaľujú vzťah nacionálneho a moderného v celku tvorby maliara. Weiner – Kráľ bol totiž v rámcoch moderny Slovenska jednou z mála osobností, ktoré dokázali originálnym spôsobom zhodnotiť protirečivosť výzvy, vyplývajúcej z krízy súdobého, medzivojnového európskeho modernizmu, v podstate už len syntetizujúceho výdobytky z pred prvej svetovej vojny. Hoci surrealizmus v čase vzniku Weinerových prvých zrelých diel ešte stále predstavoval živé avantgardné hnutie, celok vtedajšej (najmä stredoeurópskej) moderny smeroval skôr od exkluzívnej štýlovej preciozity predvojnových parížskych „izmov“ k sociálne ukotvenejšiemu, slohovo nevyhranenému senzuálnemu civilizmu. Bol to práve Weiner, ktorý pochopením a následným udomácnením tohto všeobecného trendu -- popri o čosi staršom príklade košických a komárňanských modernistov -- vývinovo legitimizoval anacionálny prúd moderny Slovenska dvadsiatych a tridsiatych rokov, viditeľný predovšetkým v nezameniteľnej poetike senzuálneho umenia Edmunda Gwerka, Zola Palugyaya, Júliusa Flacheho, Arnolda Weisza-Kubinčana, Františka Reichentála, Štefana Prohászku, Júliusa Jakobyho, Ladislava Čemického, Júliusa Szabóa a niektorých ďalších. Ich medzivojnové maliarstvo malo okrem individuálnych kvalít i všeobecnejší význam v súvislostiach moderny Slovenska. Každý z týchto maliarov sa vo väčšej, či menšej miere pokúsil o osobnú interpretáciu jednej z erbových tém moderny Slovenska - prostredia a sveta ľudového človeka. Odlišnosť a nesporná autenticita žánrovej maľby týchto umelcov však rozhodne nespočívala len v aktualizácii tradičnej romantickej patetiky. Hoci každý z nich svojským spôsobom vychádzal zo sociálnej ukotvenosti námetu a jeho anacionálneho uchopenia (niekedy i kritického persiflovania), všetci dospeli podivuhodnou okľukou nakoniec k tomu istému, čo v inom zmysle sledovali aj ich nacionalisticky orientovaní maliarski súbežci. K tajomnému mystériu duševného života prostého ľudového človeka, k vyjadreniu duchovných rozmerov jeho vnútorného sveta. Romantické vzývanie ideálneho, patriarchálneho života národného kolektívu bolo v ich obrazoch nahradené všeobecnejšou metaforikou intelektuálneho rozjímania nad beznádejne stratenou, "prapôvodnou" bezprostrednosťou kontaktu životného štýlu ľudového človeka s jemu vlastným "prírodným" prostredím.
Zoznam diel autora: