11. Marec 2014, 18:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora:
36 000,- € Násilník. 1945. Olej na plátne. 44 x 84 cm. (113. večerná aukcia, 12.11.2013)
29 044,- € Mŕtvy klaun. 1944. Olejová tempera na kartóne. 52 x 87 cm. (80. letná aukcia, 10. 6. 2008)
27 500,- € Cirkus . 1946. Tempera, gvaš na kartóne. 46 x 68 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
19 500,- € Ježiš v Getsemanskej záhrade. 1945. Tempera, gvaš na kartóne. 45 x 59 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013)
18 000,- € Jazdec. 1994. Olej na kartóne. 143 x 90 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
17 800,- €. Cirkus. 1946. Tempera, gvaš na kartóne. 46 x 68 cm. (84. jarná aukcia,10. 3. 2009)
13 500,- € Ježiš v Getsemanskej záhrade. 1945. Tempera, gvaš na kartóne. 45 x 59 cm. (90. jarná aukcia, 9. 3. 2010)
10 300,- € Vyhnaní vojnou. 1944. Tempera, gvaš na papieri. 46 x 68 cm. (101. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností, 06.12.2011)
Biografia: Narodil sa 22. 10. 1919 vo Svederníku pri Žiline. Zomrel 1997 v Bratislave. 1937-42 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe (prof. Kysela, Novák). 1943 sa usadil v Žiline, 1944 v rodnom Svederníku pri Žiline. 1945-49 bol členom pražského spolku Mánes. 1945 zakladajúci člen Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. 1948 študijná cesta do Talianska, získal cenu a čestné uznanie na medzinárodnej výstave vo Forte dei Armi. Od 1946 sa začal rovnocenne s maľbou venovať aj grafike. 1952-72 pedagogicky pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, 1958 profesor, 1960-64 rektor, zároveň vedúci oddelenia voľnej grafiky a ilustrácie. Samostatne vystavoval v Bratislave (1942, 1943, 1948, 1949, 1957, 1962), Žiline (1945), Budapešti (1957), Mexico City (1958), Kyjeve (1958), Varšave (1960), Káhire (1961), Západnom Berlíne (1965), Londýne (1965), Glasgowe (1965), Berlíne (1968), Prahe (1969). Najdôležitejšie výstavy súborného diela mal v Bratislave (1975, 1983, 1984, Slovenská národná galéria). 1958 sa zúčastnil na benátskom Bienále, kde dostal cenu Brightovej nadácie.
Literatúra: Matuštík, R.: Vincent Hložník. Maľba a grafika 1941-1961. Bratislava 1962; Peterajová, Ľ.: Vincent Hložník. Umenie proti fašizmu. Tvorba rokov 1939-1945. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1975; Abelovský, J., Trojanová, E.: Vincent Hložník. Súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria, Bratislava 1984.
Poradové číslo: | 104 |
Vyvolávacia cena: | 6 000 € |
Konečná cena: | 4 800 € |
Rok: 1944 - 45
Technika: Gvaš, akvarel na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 44 x 60 cm
Značené: Neznačené
Popis:
„VYSŤAHOVALCI“ sú príznačným dielom vojnovej periódy Vincenta Hložníka. V tom čase sa z picassovských sujetov postupne vytráca pôvodné expresívne napätie osudového existenciálneho rozporu medzi citovým predvádzaním individuálneho osudu človeka a chladnou, nezúčastnenou chaotickosťou sveta, ktoré podmieňovalo metaforickosť raných Hložníkových diel. Teraz je dôležitejšia presnosť kompozície, bezpečná istota tvaru. To sa však dá tvrdiť i o ďalších sujetových oblastiach Hložníkovej maľby rokov 1946--1947. Pribúdajú predtým takmer nepoznané intímne motívy aktov a zátiší, krajina, civilistické mestské námety, ba aj ľudový žáner (Z cirkusu, 1946; Cirkusová skupina, 1946; Dvaja harlekými, 1946; Klaun s koníkom, 1946; Krasojazdkyňa, 1946; Žena s lampou, 1946; Sediaca, 1946--1947; Zátišie s lampou, 1946; Muž s koňom, 1947; Klaun, 1947; Krasojazdkyna, 1947; Pri bare, 1947; Trio, 1947; Zátišie s holubičkou, 1947; Zátišie s lampou, 1947; Zátišie s rybkou, 1947; Zátišie so zrkadlom, 1947). Hložníkov erbový motív násilia a utrpenia si však rovnako udržiava svoju dôležitosť -- v zápasoch človeka so zverom a najmä v skrytých poukazoch bilických tém (Ukrižovanie, 1946; Golgota I, II, 1946; Odpočinok na úteku, 1946; Pieta, 1946; Útek do Egypta I, II, 1946; Únos, 1947; Násilie, 1947). Vpád picassovského maliarskeho pôžitkárstva však neznamenal totálne zrieknutie sa metafyzických, duchovných ambícií odkazovať mimo diela. Hložníkove diela druhej polovice štyridsiatych rokov dostali len inú, realitu iba všeobecne pripomínajúcu povahu. Ak sa teda Hložník pohybuje medzi drsnou zmyselnosťou a náboženskou obraznosťou, pohanskou naivitou a vizionárskou vrúcnosťou, znamená to, že sa zmenilo síce len jedno, ale to najpodstatnejšie: prestal byť už definitívne viazaný predmetnosťou vonkajšieho sveta. To, čo bolo predtým bolestným, sebaráňajúcim "prekonávaním" reality, stalo sa tvorbou jej skutočne nadreálnej, metafyzickej podoby v univerzálnom humanistickom značení. Tým však Hložník aj postuloval tretiu názorovú platformu povojnových výtvarných snažení. Popri Mudrochovej senzuálnej inotajnosti a Matejkovej čírej artistnosti, uviedol do arzenálu riešení dobovej maľby dôraz na znakovú konštruktívnosť výsostne maliarskych prostriedkov, ktoré už len (alebo stále ešte) "zastupujú" skutočnosť na novej kvalitatívnej úrovni jej symbolickej expresie.
Zoznam diel autora: