V poli

Rok: 1966

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 60 x 75 cm

Značené: Značené vľavo dole poločitateľne "Laluha"

Popis:

Na zadnej strane oceňovacia nálepka n.p. Dielo podniku SFVU z roku 1966.

„V POLI“ je dielo zásadných kvalít z najlepšieho tvorivého obdobia Milana Laluhu. Je dôkazom, že Laluha spel v jednej z radikálnych línií vtedajších radikálnych úsilí celkom mimo kontext „ľudového žánru“ až na pomedzie nefiguratívneho prejavu. Do akej miery bol tento sklon jeho tvorby podmienený inšpiráciami historickou avantgardou je otázne. Konkrétne pri Laluhovi – raným, ešte pred-suprematistickým Kazimirom Malevičom, kde je príbuznosť názorov viač než preukázateľná. Sám Laluha takéto vplyvológie razantne odmieta: Malevičovu tvorba vraj v týchto rokoch vôbec nepoznal. Pravde bližšie bude teda asi tvrdenie, že Laluhov variant tradičného slovenského žánru vychádzal z domácich súvislostí, z myšlienkovej atmosféry generačného nástupu okolo roku 1957. Vtedajšia túžba mladých po skutočných životných i umeleckých hodnotách – to všetko bolo vlastne odleskom potreby spretrhanej nádväznosti na medzivojnovú avantgardu, ale aj revoltou proti neznesiteľnej tuhosti socialistického realizmu. Návraty k Fullovi a Galandovi neboli pre týchto maliarov a sochárov len znovuobjavovaním slovenského mýtu. Boli predovšetkým dôvodom predvádzania nepatickej civilnosti, vybrúsených tvarov obrazu či sochy. Pretože už nešlo ani tak o vytyčovanie heraldických znakov domova tak, ako to robili klasici našej moderny. Pomer k motívu sa stal nesprostredkovaný literárnymi klišé -- rozhodujúcou bola skôr vecnosť, než oslava romantickej utópie, viac individuálne a ľudské než národné konštanty. Maliarske dielo najvýznamnejších príslušníkov Skupiny Mikuláša Galandu sa tak stalo najvýrečnejším dôkazom životodárnosti Galandovej a Fullovej „novej tradície“. Ich príklad sa stal jedným z rozhodujúcim impulzov obnovenia prerušenej kontinuity, radikálneho spochybnenia dogmy socialistického realizmu, návratu k domácim modernistickým koreňom, ale i vykročenia k aktuálnym podnetom európskej a svetovej avantgardy. Podľa Oskára Čepana: “… Milan Laluha nie je maliar folklórnych námetov. Analógiu k jeho postojom núka sprostredkujúce médium ľudovej hudby. Rovnica vzťahov je jednoduchá. Táto hudba sa má k svojmu životnému zdroju – k dedine tak, ako sa má k obom Laluhov obraz. Maľuje síce dedinu a jej ľudí, ale súčasne, či predovšetkým – maľuje ich vizuálne ekvivalenty, transponované cez prarytmy a praakordy ľudového hudobného výrazu. Maliar od začiatku uvedomelej tvorby úporne hľadá svoju výtvarnú formulu, svoj “zaklínací princíp”, štatút či vzor. Hľadá ju v schéme, ktorá by bola schopná obsiahnuť viac, ako ponúka sám zobrazený motív či námet. “Keď začínam maľovať…”, povedal v jednom rozhovore, “… zbehne sa mi to až do akéhosi vzorca.”. Domnieva sa, že do úvahy môže prísť len akýsi “… sochársky pôdorys existovania tvarov v priestore…”.

Zoznam diel autora:

V kuchyniV pracovniVeselicaŽena s hrabľamiŽena z MičinejZrkadloDedinský motívHrabačkaDve ženyDva aktyHlava ženyAutoportrétSediaca /Stará mama/AutoportrétVečerVeselicaŽena z Mičinej (S hrabľami)Hlava ženyŽeny z MičinejHrabáči z MičinejStromy Strechy pod MičinouSediaci aktS hrabľamiS hrabľamiStrechy z MičinejZ voľného cyklu “Za dedinou”StromyZátišie s hračkami Tetky za dedinouŽenaDve tetkyŽenaŽena z MičinejŽniceTetkaZ poľaŽenaStromyS hrabľamiDo poľaAutoportrét 44/88Do poľaS hrabľamiTetky z MičinejDo poľaDve ženyChlap a ženaCivilizačný motívStromyŽenaŽena s hrabľamiAutoportrét s udicouAutoportrétAutoportrét s nožnicamiZ poľaŽenaDo poľaAutoportrét s nožnicamiAutoportrétAutoportrétNa poleŽenaŽena z Mičinej I.Žena z Mičinej II.ŽenaKompozíciaChlap s hrabľami.StromyDreveniceŽenaNocNoc v MičinejTetka z MičinejHrabačkaŽena s výšivkouNoc v MičinejBránaŽena s batohomŽenaTetkaDvajaŽena (Na pole)ŽenaChlap s hrabľamiHlavaDve ženyŽena (Na pole)Do poľaŽenaŽenaTetkaNa poleDvajaVečerŽenaFigúraStrechyV poliDvaja chlapiŽena v čepciMotív z MičinejZ našich dejínRuky (okupácia)Lesná krajina (Od Mičinej)Traja chlapiDve ženy s hrabľamiStrechyAktNa priedomíTetkaOdchádzajúca ženaŽena s nošouMotív z MičinejDve ženyBez názvuAutoportrétStromyFľašeMuž s MičinejFujarášBačaChlapi z MičinejChlapŽena s hrabľamiSpiaca (Akt)Tri ženy a kosecNa statkuFľašeBez názvuŽena s nošouAktDomŽenaZ poľaŽena s nošouZa dedinouŽena v šatkeDomyVeľký aktDvajaDedinský motívHrabačkyMotív z MičinejDvaja chlapiStretnutieTetkaMičináMotív z MičinejZ poľaMotív z MoravianŽenaHlava ženyZ poľaPred dedinouŠtúdia ženyNa okraji dedinyHrabačkaKyticaŽenaAutoportrétSediaci aktŽena z MičinejDvajaHlava ženyŽena v šatkePostava ženyDvajaŽenaŽena s hrabľami (PF 1975)Chlap z MičinejŽenaMotív z MoravianSediaci aktŽena v horáchV krčmeŽenaDve ženy (Z poľa)DvajaDve ženyŽenaBabka II.Babka III.Dve ženyŽena s hrabľami I.AutoportrétBiely chlapMedzi stromamiŽena so šatkouŽena v šatkeZ poľaŽena s hrabľamiVečerŽenaDvajaZátišie s jabĺčkamiŽena v horáchMotív z MičinejDvajaAktAkt ženy zozaduHlavaVrátaDve ženyPortrét mužaMičiná II.Žena s hrabľamiVeľký aktVtáka poznáš ...DedinaPri humneZamyslenáDvajaKrajina od MičinejStromyDomy v MičinejHudobníciStromyDémonický stromMor ho!VečerTetka s chlapomŽena pri kostoleMotív z chalupamiMotív z MičinejŽena pri kostoleTetka s hrabľamiDve ženyDo poľaRozhovorS hrabľamiHlava ženyMičináŽenaDve ženyZa dedinouPortrétSocialisticky pracovať, socialisticky žiť (Vianočný autoportrét)Žena s nošouTetka s nošouŽena z MičinejStromyŽena v kuchyniTetka s nošouAkt ženy (torzo)Akt ženy (zo zadu)Sediaca ženaPoprsieŽena so založenými rukamiZadumaná IZadumaná IISovaŽena pred domomChlap v klobúkuDve tetkyPri mičinskom domeHrabačkaDve z MičinejNa kraji dedinyTETKA VO ŠVUNGUŽENA S HRABĽAMIVEĽKÁ MIČINSKÁ ŽENASTROMYCHLAP SO ŽENOU II