Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 6 400,- € Otáznikový znak II. 1999. Akryl na plátne. 100 x 100 cm. (94. aukcia súčasného umenia, 26. 10. 2010)
5 200,- € Vidiecka krajina. 1964. Olej na plátne. 61 x 70 cm. (89. zimná aukcia, 1. 12. 2009)
5 145,06,- € Znamenia. 2000. Akryl na plátne. 130 x 130 cm. (82. aukcia súčasného umenia, 28. 10. 2008)
4 800,- € Orientácia (mapa). 1967. Olej na umakarte. 60 x 55 cm. (98. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 07.06.2011)
4 500,- € Nová vážnosť b. h. 1990. Kombinovaná technika na textile. 60 x 60 cm. (85. aukcia súčasného slovenského umenia, 18. 5. 2009)
4 315,21,- € Znaky II. Okolo 1975. Olejová tempera na sololite. 72 x 58 cm. (78. jarná aukcia, 11. 3. 2008)
4 000,- € Výlet. 1967. Olej, latex, koláž na plátne. 55 x 41 cm. (95. zimná aukcia, 7. 12. 2010)

Biografia: Ľudmila Rampáková sa narodila 18. 9. 1945. 1968 absolvovala štúdium na Vysokej škole múzických umení. Autorka a dramaturgička početných televíznych filmov a inscenácií. Od 60. rokov sa zúčastňuje výtvarných akcií českých a slovenských umelcov, ktoré fotograficky dokumentuje. V súčasnosti fotografiou upozorňuje na ohrozenie slovenskej krajiny a jej pamiatok agresívnou architektúrou, ktorá ničí jej genius loci. Pre ekologické koncepty Petra Bartoša spoluautorsky pripravila snímky slovenskej, českej, maďarskej a poľskej krajiny - v jej súčasnom geografickom stredoeurópskom kontexte ekologických, medzinárodných a ekumenických vzťahov. Pravidelne sa zúčastňuje početných medzinárodných sympózií (Rumunsko, Egypt ai). 1964-2009 sa okrem vlastnej tvorby sa aktívne zúčastňovala výtvarných akcií (M. Knížák, P. Bartoš). Jej tvorba vychádza z filozofie prítomného času blízkej estetike situácií (P. Šindelář). Na medzinárodnej výstave Ecophotography 2007, na ktorú ju nominovala Rada Európy, prezentovala dokumentáciu katastrofy vo Vysokých Tatrách a obhajobu Bratislavského podhradia. "Lima Rampáková obhajovala verejne pri príležitosti sympózia k Európskemu dohovoru o krajine v Piešťanoch dávnym zemetrasením skalu spadnutú z hradného brala v Bratislave. Táto sklala vo vnútri Bratislavy je prírodný unikát tým, že tu zažína karpatský oblúk, ktorý končí v Rumunsku na brehu Dunaja. Takýto útvar má inšpirovať architektov a krajinných tvorcov, aby ho zachovali a využili pri tvorbe urbanizovaného prostredia v tejto lokalite. ak výrub stromov, ktoré rastú desiatky až stovky rokov je vážnym prehreškom proti prírode a krajine, tak tým viac by bolo hriechom, ak by sa uvažovalo o likvidácii prírodnej dominanty, ktorá má geologický vek státisíce, či milióny rokov." (Viliam Figusch)

RAMPÁKOVÁ ĽUDMILA (1945)