08. Apríl 2014, 19:00
Biografia: Narodila sa 31. januára 1961 v Bojniciach. Absolvovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, rok strávila na akadémii krásnych umení v Paríži. Do roku 1992 sa venovala výtvarnému umeniu, vystavovala v Chicagu, Filadelfii, Paríži, Viedni, Amsterdame i Londýne. Pôsobila aj ako šéfka protokolu bratislavskej Kancelárie prezidenta ČSFR Václava Havla. 1993 vstúpila do reklamného biznisu a voľnej výtvarnej tvorbe sa odvtedy sústavne nevenuje. Pracovala ako kreatívna riaditeľka v MarkBBDO, je zakladajúcou členkou Art Directors Klubu na Slovensku a jeho prvou predsedníčkou. Od 1996 bola riaditeľkou v kreatívnom štúdiu Creative Department, ktorého je i spolumajiteľkou, od 2000 je aj konateľkou CD Ogilvy & Mather. Takisto pôsobí ako výkonná riaditeľka a spolumajiteľka reklamných agentúr CD Ogilvy & Mather, Creative Department. Zastupuje firmu Soho Square na Slovensku.
Literatúra: Jablonská, B.: Osemdesiate. Postmoderna v slovenskom výtvarnom umení. SNG Bratislava 2009
Poradové číslo: | 100 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1992
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 105 x 85 cm
Značené: Značené na zadnej strane "S. Bubánová 1992“
Ďalšie vlastnosti: Predajná cena diela len na osobitné dožiadanie!
Popis:
Zbierka Ligy za duševné zdravie. Osobný dar nadácii od autorky v deväťdesiatych rokoch. Získaná suma bude v plnej výške použitá na prevádzku Galérie Nezábudka.
„MÁRIA MAGDALÉNA“
je zberateľsky zaujímavým dielom „trans-avantgardných“ začiatkov Simony Bubánovej. Výtvarnou kritikou je už dávnejšie považovaná za jednu z osobností dnes už strednej generácie nášho výtvarného umenia, ktorá nastupovala do výtvarného diania okolo roku 1985. Okrem Bubánovej, najmä Laco Teren, Ivan Csudai, Stano Bubáň, Dan Jurkovič, Jozef Šramka, Sveťo Ilavský, Daniel Brunovský a iní. Tento nástup bol sprevádzaný frontálnym prienikom princípov tzv. postmoderny (transavantgardy) do nášho výtvarného umenia a svojho času znamenal významný posun v celkovom rozložení výtvarných síl na Slovensku. Dôrazný nástup mladej, programovo postmodernej generácie zdôrazňoval predovšetkým klasické výpovedné funkcie maliarskeho obrazu. "Eufória z maľovania" sa však čoskoro vyčerpala. Vyzývavý hedonizmus poňatia tvorivého aktu ako niečoho celkom intuitívneho a do seba uzavretého bol -- zo samotného jadra hnutia mladých -- čoraz výraznejšie spochybňovaný kritickým prehodnocovaním. Navonok sa to prejavilo najmä v prekračovaní druhových hraníc (od tradičného maliarstva k objektu, priestorovým inštaláciám, multimédiám etc.). Podstatnejšia však bola postupná premena významov a obsahov mladého umenia. Bola rozhodujúco podmienená úsilím o získanie intelektuálneho odstupu od skurilného sveta vlastných diel, objektivizáciou predtým čisto subjektívnych výtvarných riešení. Revolta mladej postmoderny druhej polovice osemdesiatych rokov bola teda -- okrem iného -- namierená proti smrteľnej vážnosti, duchovnej ťaživosti umenia ich predchodcov. Ako to svojho času v ktorejsi ankete presne pomenoval Jiří David, český súputník vtedajších našich mladých: "My sme bez kritičnosti, bez onoho vztýčeného prsta: pozrite sa aké je to tu hrozné. My túto situáciu berieme takú aká je... Chceme vypestovať kvetinku, ktorá bude rásť práve v tomto prostredí..." Nový expresionizmus vyhovoval pre tieto účely svojím nezáväzným sujetovým anarchizmom, ľahko osvojiteľnou eleganciou štýlového synkretizmu. Bol najjednoduchším spôsobom úniku zo šedivej životnej reality po nomádskych cestách planetárnej kultúry, očisťujúcim návratom k prameňom mýtov, dávno zabudnutým, nadčasovým a teda neideologickým vzorcom bytia "postmoderného" človeka. Bol teda z pohľadu predchádzajúceho jednoznačným -- v danej dobovej situácii nepochybne oslobodzujúcim -- pokusom o absolútnu negáciu.
Zoznam diel autora: