08. Apríl 2014, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY DIEL HONORIA GARCIU CONDOYA DOSIAHNUTÉ NA SVETOVÝCH AUKCIÁCH:
€ 21 343 Pisár. Bronz. 40 cm. Versailles 1990
€ 7 208 Ženský akt. Bronz. 72 cm. Madrid 1999
€ 6 860 Ženská toaleta. 1943. Mramor. 55 cm. Paríž 1993
€ 5 972 Sediaci ženský akt. 1930. Bronz. 76 cm. Londýn 2001
Biografia: Narodil sa 21. 11. 1900 v Zaragoze, zomrel 1. 1. 1953 v Madride. 1915 začal študovať na Škole krásnych umení v Zaragoze. Rozhodol sa podpisovať svoje diela upraveným priezviskom po matke: Condoy (Condón). 1918 usporiadal samostatnú výstavu v rodnom meste. 1929 vystavoval v Barcelone. Po výstave odišiel do Madridu, potom do Paríža. Zoznámil sa s dielami Laurensa, Zadkina, Brancusiho, Arpa. 1933 krátko pobudol v Paríži, zúčastnil sa konkurzu o Cenu mesta Ríma, ktorú vyhral. Odišiel do Talianska, usadil sa v Ríme, kde žil a tvoril v duchu kubizmu až do 1936. 1936 vystavoval na Bienále v Benátkach. Odchádza do Belgicka. 1937 odrezaný od vlasti, kde zúrila občianska vojna, sa vrátil do Paríža.
Literatúra: Creuze, R: Honorio Garcia Condoy. Paríž 1970; Štěpánek, P., Ilečková, S.: H. C. Condoy en Checoslovaquia. Kat. SNG. Bratislava 1991.
Poradové číslo: | 63 |
Odhadovaná cena: | 5 000 – 7 000 € |
Konečná cena: | 5 000 € |
Rok: 1940
Technika: Sadra (rezné stopy po odlievaní, natreté nahrubo belobou)
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 87, 5 x 62 x 90 cm
Značené: Neznačené
Popis:
Významná skromná zbierka na Slovensku. Predávané bez práva na odlievanie. Vystavené : Honorio Garcia Condoy (1900 - 1953) - súborná výstava, La Lonja, Zaragoza, 28. marec - 28. apríl 1983.
„SEDIACI AKT“
je zberateľsky (jedná sa o sádrový model) vzácnym dielom parížskej tvorby Honorio Garciou Condoya zo začiatku štyridsiatych rokov. V jeho tvorbe nastupuje vtedy nová etapa, tzv. obdobie Búst, ktoré sa vyznačujú istým druhom psychologického realizmu. V prvých rokoch po vojne sa autorova tvorba pohybuje v škále od klasicizujúcej figúry cez expresívnu štylizáciu tvaru k abstraktným priestorovým kompozíciám. 1948 strávil šesť mesiacov v Československu. Pomáhal organizovať výstavu Španieli parížskej školy, ktorú usporiadal Hollar v Prahe. Samostatne vystavoval v Prahe a Bratislave. Maliarstvo umelcov republikánskeho Španielska: Honoré Condoya, ale aj Oscara Domíngueza, Fernanda Hoyosa, Baltazara Loba, Hernanda Vinésa, Joaquína Peinadu, Antonia Clavého, Manuela Violu, Honoria Condoya, Julia Gonzálesa a ďalších býva radené do Picassovho okruhu. Po porážke španielskych republikánov i neskôr počas vojny prišli natrvalo do Paríža. Viacerí z nich po vojne opakovane navštívili Československo a aj Slovensko, najmä po mimoriadnom ohlase pražskej výstavy "Umenie republikánskeho Španielska -- Španielski umelci parížskej školy" roku 1946. A tak sa stalo, že tvarovo vybrúsené pôžitkárske obmeny neskorého kubizmu v súdobej tvorbe popicassovských Španielov, možno ešte viac než maliarstvo ich majstra, podnietili povojnové pokusy bratov Hložníkovcov, Ladislava Gudernu, ale aj Petra Matejku, Eugena Nevana a niektorých ďalších z ich generácie.1952 sa zhoršil jeho zdravotný stav a odchádza do Španielska.
Zoznam diel autora: