08. Apríl 2014, 19:00
Poradové číslo: | 97 |
Odhadovaná cena: | 3 500 – 4 000 € |
Konečná cena: | 3 500 € |
Rok: 1991
Technika: Akryl na sololite
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 61 x 65 cm
Značené: Značené na zadnej strane "Július Koller 1991"
Popis:
Zbierka Ligy za duševné zdravie. Osobný dar nadácii od autora v deväťdesiatych rokoch. Získaná suma bude v plnej výške použitá na prevádzku Galérie Nezábudka.
„PRÍRODNÁ KULTÚRNA SITUÁCIA“
je neskoršou prácou Júliusa Kollera. Ako jeden z mála slovenských umelcov sa zaoberal vzťahom písma a obrazu. Jeho prvé písmové kompozície z rokov 1962–1963 sú vlastne ideogramatickým prepisom krajinárskeho motívu. Ku koncu šesťdesiatych rokov si Koller vytvára vlastný systém znakov a signálov, ktorým sa dostáva k formulácii privátnej mytológie. Svoje nenápadne a systematické pôsobenie na okolie nazýva už od roku 1965 antihappeningami, odlišujúc ich od „režírovaných umeleckých akcií“ happeningov. Od 70. rokov sa venuje formulácii vlastných kultúrnych situácií. Podľa rešpektovaného znalca umelcovho diela, Aurela Hrabušického: “… v rannej Kollerovej tvorbe sa krížia podnety neo-dadaizmu, pop-artu, vizuálnej poézie i skupinových tendencií - nového realizmu a Fluxu. Vzhľadom na budúcnosť je najdôležitejší totálny duch dadaizmu, duch osvojovania, keď celý svet je k dispozícii a k tomu, aby bol premenený na umelecké dielo, ako hovorí Ben Vautier… chudobné, nízkonákladové materiály a úsporné prostriedky, ktoré Koller používa, zvláštnym spôsobom zodpovedajú skutočnej úrovni kultúrneho prostredia, v ktorom sa pohybuje… autor sa vyhne úskaliam dekoratívnosti vďaka tomu, že jeho ornamentálno-symbolické obrazce sú zároveň systematickým vizuálnym komentárom a interpretáciou spoločenského diania navôkol… inokedy sa otáznik “položí” a stáva sa oscilačnou krivkou, znázorňujúcou jednu periódu kmitavého pohybu. Je to vlastne základ vlnenia - no Kollerova “'nová vlna” je znakom pohybu, ktorého dráha sleduje vzostupný a potom zostupný oblúk, so zakončením na tej istej osi, z ktorej vyšla. Tak sa oscilačná krivka stáva “'nivelizačnou” krivkou, pripomínajúcou dávnejší Kollerov problém – nivelizáciu… odvolávajúc sa na myšlienky Gianniho Vattima o “'slabom” či “'zaostalom myslení”, ktoré predstavuje istú hrádzu pred nárokmi “silného” myslenia na univerzálne platné a v konečnom dôsledku metafyzické princípy, nárokmi, ktoré napokon vedú k totalitným praktikám, projektuje Koller svoje sieťové diela ako obraz rozptýlenia stredobodu, hlavnej myšlienky (napr. utópie avantgárd) do množstva bodov a krížení siete, v ktorých je táto hlavná myšlienka zoslabená… Koller najprv inscenuje projekt sebapremeny na UFO-nauta, na bytosť z iného sveta, a tá potom vlastne uskutočňuje všetky tie akcie a „operácie", rôzne nazývané, no vždy v názve obsahujúce to isté UFO. Akoby mohli mimikry ufonauta Kollera uchrániť pred devastujúcimi účinkami našej normalizovanej spoločenskej klímy. Koller sa štylizuje a premieňa na figurálny znak, postupne sa stotožňuje so svojou úlohou. Ako mimozemšťan sa udomácňuje, a preto môže svojimi minimálnymi akciami, často len gestami, dotvárať situácie či kon-figurácie, bežné v každodennom živote… ". A napokon podľa zhrňujúcej charakteristiky, uvádzajúcej retrospektívu umelcovho života a tvorby v Slovenskej národnej galérii: “… dielo Júliusa Kollera je svojou intenzitou, posadnutosťou a svojráznosťou jedným z najbizarnejších a najkonzistentnejších fenoménov €ópskeho umenia po roku 1960. Július Koller však nie je len priekopníkom neoavantgardy a postavantgardy. Jeho dielo je už dlhšie obdobie kritickou inšpiráciou pre umelcov aj intelektuálov. Kollerove koncepcie anti-happeningu, anti-obrazu, Univerzálno-kultúrnych Futurologických Operácií (U.F.O.), jeho aktivity, predmety, texty a obrovský referenčný archív sú v poslednom čase predmetom narastajúceho záujmu širšej umeleckej verejnosti. Jeho diela si našli cestu do najdôležitejších európskych aj zámorských zbierok a múzeí….”.
Zoznam diel autora: