Lesná krajina (Od Mičinej)

Rok: Okolo 1957 - 60

Technika: Akvarel, ceruza na hrubom papieri

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 40 x 29 cm

Značené: Značené vľavo dole "M. Laluha"

Popis:

Významná súkromná zbierka na Slovensku.

„LESNÁ KRAJINA (OD MIČINEJ)“
je zberateľsky mimoriadne vzácnym, raným dielom Milana Laluhu. Osvetľuje výtvarnú problematiku východísk nielen samotného maliara, ale aj progresívnej časti celej jeho generácie, ktorá si do čela svojich snažení dala meno Mikuláša Galandu. Monografista Mikuláša Galandu Karol Vaculík už dávnejšie o ňom napísal, že to bol práve on, ktorý "ukúval nášmu umeniu pojem novej, pokrokovej tradície." V čom však spočívala podstata tejto Galandovej "novej tradície"? Predstava celostného zmyslu Galandovho výtvarného odkazu sa totiž dvíja z jeho autentickej úlohy v dejinách našej moderny, z toho, akým spôsobom jeho príklad prevzali nasledujúce generácie našich maliarov -- časť "Generácie 1909" a pokolenia druhej svetovej vojny, ale predovšetkým mladí, vstupujúci na našu výtvarnú scénu po roku 1957. Galanda bol pre nich z celej domácej modernistickej tradície ojedinelým vzorom toho, čo i oni zo všetkého najviac vyznávali. Jeho príklad nevnímali ani tak v úzkej rovine maliarskeho vyjadrenia národného, ale ako fascinujúcu ukážku racionálneho umeleckého myslenia, nekompromisnej upriamenosti na modernistické riešenie vnútorných zákonitostí maliarskeho vyjadrenia. Výstižne zdôvodnil príťažlivosť Galandovho umenia i jeho neskoršie "prevrátené" vývinové pochopenie, teoretik "Nástupu 57" Radislav Matuštík: "Ak (v medzivojnovej moderne) rozhodujúcu úlohu zohral predovšetkým záujem o farbu, vyplýva to zjavne z mohutnej farebnej senzibility prejavujúcej sa v našom ľudovom umení, ale zároveň i nedostatok zmyslu pre objem a priestor... Maliarstvo prejavovalo len malú ochotu programovo riešiť otázky tvaru a priestoru. Príklad Galandovho tvarového brusičstva je javom takmer výnimočným." Galandov prínos bol na vtedajšie pomery vskutku prevratný. Už len preto, že svoje posolstvo odovzdal s neopakovateľnou dokonalosťou formy, zanechal dedičstvo presahujúce rozmer jeho generácie -- spravil do budúcnosti oprávnenou to menšinové smerovanie našej modernej maľby, ktoré nadovšetko uctievalo racionalitu, konštruktívne, intelektuálne maliarske myslenie a vyjadrovanie. V časovom vymedzení témy našej knihy možno ozvuky Galandovho príkladu vidieť najmä v maliarstve Šimerovej, či ešte mladšieho Gudernu. To však nie je všetko. Za oveľa dôležitejšiu treba považovať skutočnosť, že Galanda, celkom proti domácim dobovým modernistickým smerovaniam, nespočinul na tradičnej snahe o ikonizáciu archaickej predstavy "slovenského". Neuspokojil sa ani s kompromisným cieľom modernistickej štylizácie folkklórnej reality. No jeho maliarstvo nebolo ani čírym výronom bezvýhradného, od všednej skutočnosti oslobodeného modernizmu. Galanda už nepredkladal modernú analógiu romantického sveta ľudových mýtov, ale -- paradoxne dvojznačne -- racionálne pomenovaný, výtvarnou analýzou zjednotený svet citov, emócií, duchovných intencií života národa. Tento nový svet nie je už symbolickou zostavou tradičných romantických rekvizít. Je programovo súčasný, jeho ľudovosť sa obnažuje len v charaktere maliarovho štýlového výrazu, v ktorom plošnosť a lapidárne vedená línia zaklínajú znaky ľudového do výrazu ich "melancholického, spevného a tak trochu hranatého" obrazového života. Takto Galanda -- pravda, až pre vzdialenejšiu budúcnosť -- záväzným spôsobom odhalil, odklial slovenskej maľbe novú oblasť záujmu: súčasnú podobu spôsobu výtvarného vyjadrenia slovenského bez toho, aby musel nejakým spôsobom budiť k životu staré, pre neho už zastarané národné utópie. Maliarske dielo najvýznamnejších príslušníkov Skupiny Mikuláša Galandu Milana Laluhu, ale aj Andreja Barčíka, Vladimíra Kompánka, Rudolfa Krivoša a Milana Paštéku sa stalo najvýrečnejším dôkazom životodárnosti Galandovej „novej tradície“. Jeho príklad sa stal jedným z rozhodujúcim impulzov obnovenia prerušenej kontinuity, radikálneho spochybnenia dogmy socialistického realizmu, návratu k domácim modernistickým koreňom, ale i vykročenia k aktuálnym podnetom európskej a svetovej avantgardy v súvislostiach nášho maliarstva záveru päťdesiatych a prvej polovice šesťdesiatych rokov.

Zoznam diel autora:

V kuchyniV pracovniVeselicaŽena s hrabľamiŽena z MičinejZrkadloDedinský motívHrabačkaDve ženyDva aktyHlava ženyAutoportrétSediaca /Stará mama/AutoportrétVečerVeselicaŽena z Mičinej (S hrabľami)Hlava ženyŽeny z MičinejHrabáči z MičinejStromy Strechy pod MičinouSediaci aktS hrabľamiS hrabľamiStrechy z MičinejZ voľného cyklu “Za dedinou”StromyZátišie s hračkami Tetky za dedinouŽenaDve tetkyŽenaŽena z MičinejŽniceTetkaZ poľaŽenaStromyS hrabľamiDo poľaAutoportrét 44/88Do poľaS hrabľamiTetky z MičinejDo poľaDve ženyChlap a ženaCivilizačný motívStromyŽenaŽena s hrabľamiAutoportrét s udicouAutoportrétAutoportrét s nožnicamiZ poľaŽenaDo poľaAutoportrét s nožnicamiAutoportrétAutoportrétNa poleŽenaŽena z Mičinej I.Žena z Mičinej II.ŽenaKompozíciaChlap s hrabľami.StromyDreveniceŽenaNocNoc v MičinejTetka z MičinejHrabačkaŽena s výšivkouNoc v MičinejBránaŽena s batohomŽenaTetkaDvajaŽena (Na pole)ŽenaChlap s hrabľamiHlavaDve ženyŽena (Na pole)Do poľaŽenaŽenaTetkaNa poleDvajaVečerŽenaFigúraStrechyV poliDvaja chlapiŽena v čepciMotív z MičinejZ našich dejínRuky (okupácia)Lesná krajina (Od Mičinej)Traja chlapiDve ženy s hrabľamiStrechyAktNa priedomíTetkaOdchádzajúca ženaŽena s nošouMotív z MičinejDve ženyBez názvuAutoportrétStromyFľašeMuž s MičinejFujarášBačaChlapi z MičinejChlapŽena s hrabľamiSpiaca (Akt)Tri ženy a kosecNa statkuFľašeBez názvuŽena s nošouAktDomŽenaZ poľaŽena s nošouZa dedinouŽena v šatkeDomyVeľký aktDvajaDedinský motívHrabačkyMotív z MičinejDvaja chlapiStretnutieTetkaMičináMotív z MičinejZ poľaMotív z MoravianŽenaHlava ženyZ poľaPred dedinouŠtúdia ženyNa okraji dedinyHrabačkaKyticaŽenaAutoportrétSediaci aktŽena z MičinejDvajaHlava ženyŽena v šatkePostava ženyDvajaŽenaŽena s hrabľami (PF 1975)Chlap z MičinejŽenaMotív z MoravianSediaci aktŽena v horáchV krčmeŽenaDve ženy (Z poľa)DvajaDve ženyŽenaBabka II.Babka III.Dve ženyŽena s hrabľami I.AutoportrétBiely chlapMedzi stromamiŽena so šatkouŽena v šatkeZ poľaŽena s hrabľamiVečerŽenaDvajaZátišie s jabĺčkamiŽena v horáchMotív z MičinejDvajaAktAkt ženy zozaduHlavaVrátaDve ženyPortrét mužaMičiná II.Žena s hrabľamiVeľký aktVtáka poznáš ...DedinaPri humneZamyslenáDvajaKrajina od MičinejStromyDomy v MičinejHudobníciStromyDémonický stromMor ho!VečerTetka s chlapomŽena pri kostoleMotív z chalupamiMotív z MičinejŽena pri kostoleTetka s hrabľamiDve ženyDo poľaRozhovorS hrabľamiHlava ženyMičináŽenaDve ženyZa dedinouPortrétSocialisticky pracovať, socialisticky žiť (Vianočný autoportrét)Žena s nošouTetka s nošouŽena z MičinejStromyŽena v kuchyniTetka s nošouAkt ženy (torzo)Akt ženy (zo zadu)Sediaca ženaPoprsieŽena so založenými rukamiZadumaná IZadumaná IISovaŽena pred domomChlap v klobúkuDve tetkyPri mičinskom domeHrabačkaDve z MičinejNa kraji dedinyTETKA VO ŠVUNGUŽENA S HRABĽAMIVEĽKÁ MIČINSKÁ ŽENASTROMYCHLAP SO ŽENOU II