08. Apríl 2014, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 7 600,- € Semienko. 2013. Tavené sklo. 16 x 45 x 26 cm. (112. jesenná aukcia výtvarných diel, 24.09.2013)
Biografia: Zora Palová (1947, Bratislava) patrí k výrazným osobnostiam sklárskeho umenia vo svete. 1971-75 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Václava Ciglera. 1996 získala pozíciu hosťujúceho profesora na University of Sunderland v Anglicku, s ktorou naďalej spolupracuje. Venuje sa komornej a monumentálnej sklenenej plastike, šperkom a inštaláciám.
Literatúra: Žáčková, A.: Súčasné slovenské sklo. Katalóg výstavy Slovenskej národnej galérie. Bratislava 1991
Poradové číslo: | 96 |
Odhadovaná cena: | 2 000 – 3 000 € |
Konečná cena: | 2 000 € |
Rok: 2014
Technika: Tavené, brúsené sklo
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 30 x 11 x 11 cm
Značené: Značené na spodnej strane "Palová Zora 14"
Popis:
Priamo z ateliéru autorky.
„SUNNY WAVES“
predstavuje podobu zrelej tvorby Zory Palovej. Jej sklenené platiky sa odvíjajú od príkladu bratislavskej „cíglerovskej“ školy. Aj s ním – jasne a programovo - polemizujú. Hoci bol Václav Cígler odchovancom modernej českej sklárskej školy, do Bratislavy prišiel s úplne protikladnou koncepciou. Oproti organickej, barokizujúcej podobe hutnícky budovaného tvaru, ktorou sa vyznačovala súdobá česká sklárska tvorba, postavil geometricky strohú formu optického brúseného skla. Dôležitým východiskom bolo dokonalé zvládnutie estetických a významových vlastností materiálu, ktoré sa tematizovali vo viacnásobnej kombinatorike jeho prirodzených hmotných vlastností. Týmto spôsobom sa ponúkali nekonečné možnosti z „prírody“ neodvodených efektov premenlivej hry prehľadov cez stereometrické bloky skla, ktoré sa menili v závislosti na pohybe diváka či podľa rozličných priestorových a svetelných okolnostiach umiestnenia sochy. Podľa Agáty Žačkovej možno pojem „bratislavskej sklárskej školy“ vysvetliť úsilím „.. o rešpektovanie vnútorných kvalít materiálu (optické a svetelné vlastnosti, farebnosť, čistota a pod.) a jeho najplnohodnotnejšie využitie. S tým úzko súvisí aj budovanie základných foriem jednotlivých prác, ktorých tvar absorbuje a spoluvytvára širšie vzťahy k architektonickémun priestoru...“ . Žáčková nachádza – v zásade – dve základné tendencie riešenia tohto programu: „... prvá geometrizujúca, ktorá pomáha odhaľovať a vyzdvihovať špecifické vlastnosti skleneného materiálu a svojou zovšeobecňujúcou formou ideálne komunikuje so širším prostredím (V. Cígler, J. Tomečko, Š. Pala, A. Žáčko, J. Gavula, J. Vachálek, P. Tomečko, E. Fišerová a aj Zora Palová). Druhá je lyrizujúca – voľnejšími tvarovými prostriedkami a osobitým pocitovým spôsobom vstupuje do vzťahu k priestoru (Ľ. Blecha, I. Polák, I. Hroššo, J. Mýtny, P. Hlôška)... “. A napokon Žáčková pripomína vklad mladšej generácie, žiakov Askolda Žáčka (M. Hajnová, M. Balgavý, F. Kováč, M. Marthová, J. Steinhübel, M. Burmeková), ktorí oproti predchodcom nachádzajú vo svojej práci „zložitejšie a náročnejšie rezonancie... psychologizácia architektúry a z nej vyplývajúca nová kompozícia priestoru, precízna práca s novými materiálmi, ich kombinácie, to všetko sú znaky postmodernistických tendencií, podporujúcich akýsi duchovný prevrat aj v oblasti tvorby skla. ... Tento trend sa výrazne presadzuje ... a vytvára nový priestor pre rozvinutie ambícií slovenských sklárov...“.
Zoznam diel autora: