Z cyklu "Denníky"

Rok: 1970

Technika: Olej, kombinácia techník na kartóne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 65 x 75 cm

Značené: Značené v strede dole "Rok 1970"

Popis:

Významná súkromná zbierka na Slovensku. Získané z ateliéru umelca. Na zadnej strane popis diela autorovou rukou.

„Z CYKLU DENNÍKY“
patrí k emblematickým dielam Michala Studeného. Je príznačné, že knižnú retrospektívu vlastného diela nazval maliar „Som dieťa šesťdesiatych rokov“. V období prvých záchvevov nových výtvarných snažení prichádzajú na bratislavskú Školu umeleckého priemyslu ani nie pätnásťroční mladíci Vlado Popovič a Michal Studený. Len o rok neskôr po pražskej výstave mladých (teda roku 1958) zakladá Vlado Popovič Divadlo obrazov v bývalej bratislavskej kaviarni Astorka. Okolo divadla sa sústredí celá plejáda autorov najmladšej, nastupujúcej generácie. Je tu samozrejme Michal Studený, ale aj ďalší maliari Jozef Kornúcik a Peter Bartoš, neskorší filmoví režiséri Juraj Jakubisko a Elo Havetta, budúci mím €ópskeho mena Milan Sládek, kritik Juraj Mojžiš a viacerí ďalší. Divadelná aktivita našich maliarov začas pretrvá ešte aj v prvých ročníkoch štúdií na bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (Studený nastupuje na akadémiu roku 1957, Popovič roku 1959 a o rok neskôr aj Peter Bartoš). Akosi zákonite nakoniec takmer všetci zakotvia v ateliéri profesora Petra Matejku, v tom období priam semenišťa svojbytných talentov, nekonformných umeleckých osobností. Boli to napokon prvá vlna Matejkových absolventov (a ich názorový okruh) , ktorá iniciovala tzv. Nástup 61 (Čunderlík, Fila, Filko, Mlynarčík). Táto generačná vlna v istej polemike s nacionálne orientovanou tvorbou väčšiny Galandovcov, začala bezhranične uctievať kozmopolitné príklady lyrickej, či štrukturálnej abstrakcie. V rokoch absolutória Studeného (1963), Popoviča (1965) a Bartoša (1966) preberajú už definitívne vývinovú iniciatívu. Je príznačné, že práve Michal Studený zotrval (na rozdiel od Vlada Popoviča a ďalších jeho druhov v mladíckych skusovaniach) tvrdohlavo a zanovito na kompromisnom zástoji – vlastne až podnes. Kým ostatní zo „zabudnutej“ generácie sa v neskoršej tvorbe do istej miery prispôsobili, našli akceptovateľné východiská v prúde alternatívnej, polooficiálnej kultúry (ale aj úniky k tradičnejším polohám), Studený ostal akoby rozkročený medzi rudimentárnym „domovom“ Galandovcov a nikde neukotveným „€ópanstvom“ ich polemických nasledovníkov. Ba viac – z tohto neriešiteľného duchovného rozporu si spravil program – rovnako originálny, ako (pre väčšinu) nepochopený. Bol od počiatku výrazne iný. Akousi metaforou Studeného inakosti môže byť jeho plátno s kolážou, pozostávajúcou zo 401 exemplárov skutočných štvorlístkov. Vystavil ho na bratislavskej medzinárodnej výstave DANUVIUS 68, ktorá bola akýmsi kultovým vyvrcholením „šesťdesiatych“. Ak môžete – prelistujte si katalóg: pochopíte, že už vtedy bol Michal Studený (a to nielen v rámcoch slovenskej kolekcie) celkom „mimo“ a zároveň akýmsi nedefinovateľným (lebo kunsthistoricky neopísateľným) spôsobom „in“. Ak by sme mali jednou vetou charakterizovať umelecký naturel Michala Studeného, tak by sme zdôraznili jeho schopnosť údivu. Studeného možno radiť k typu umelcov „čistého srdca“, tvoriaceho takmer intuitívne, s prvotnou naivitou ponímajúcich život i umenie. Schopnosti „čudovať sa“ je akosi prirodzene vlastná otvorenosť kvoči „veľkým“ témam – spytovanie sa na zmysel ľudskej existencie, povahy života, sveta, univerza (nie náhodou nazval Studený jednu zo svojich výstav pateticky – „odkiaľ prichádzame, kto sme a kam ideme“). A to je čosi, čo sa už dlhé roky „nenosí“. A z tohto pravdepodobne pramení aj ostych mienkotvornej kritiky – v Studeného filozofujúcich veciach jej chýbajú „úvodzovky“, jasne deklarovaný odstup. Iva Mojžišová však upozorňuje aj na druhú stránku veci: „… pôvodná hravosť sa v priebehu rokov zmenila na ironický nadhľad a neskrývané moralizovanie…“.

Zoznam diel autora:

Slovenská krajinaSkalný nápis /Žena - Muž --- tehotná - matka - rodina/MnoženieStrom farieb II.Kyslé daždePriestorKrajina - 20. storočieCestaMuž a žena - skalný nápis (Tehotná žena - rodina - veľká rodina)Obraz I.Obraz v obrazeMotýľ v klietkeBez názvuObraz kytice II.Z cyklu Kresťanstvo IV.Kresťania z cyklu XSvetloKostolík /Domov/KyticaObraz (20. stročie)Kresťanstvo IIKresťanstvoSlovenská krajinaAko išiel časŽeny a dievčatá, stroje a prístroje na konci 20. storočiaPodstata jablkaObraz kytice II.Spektrum fariebSlovenskoSvetloMuž, žena, milenci, matka, rodinaKonvalinkyOzvenyPríbehZ cyklu "Denníky"Jedlo pre maliaraMuž, žena, milenci, matka, rodina, veľká rodinaSlovenskoDenníkyTvoje svetloVeselý cintorínVysťahovalciDokončený obraz sa stáva tovaromObraz ružeJablčný vzduchCintorínRománsky kostolíkRománsky kostolíkVysťahovalciJedlo pre maliaraAKO ŠIEL ČAS