08. Apríl 2014, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 2 100 Strom farieb II. 1970-2008. Olej na plátne. 125 x 100 cm. (88. aukcia súčasného umenia, 27. 10. 2009)
€ 1 858,86 Zavraždenie amerického prezidenta J. F. Kennedyho. 2001. Olejová asambláž na plátne. 130 x 100 cm. (58. letná aukcia, 14. 6. 2005)
€ 1 427,34 Socialistické a kapitalistické „H“. 1973-1989. Olej na plátne. 50 x 65,5 cm. (71. aukcia súčasného umenia, 22. 5. 2007)
€ 1 261,37 Domov. 1988. Kombinovaná technika. 80 x 90 cm. (14. jarná aukcia, 16. 3. 1999)
Biografia: Narodil sa 12. 1. 1939 v Prahe. 1953-1957 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, 1957-1963 na Vysokej škole výtvarných umení (prof. Matejka).
Literatúra: Abelovský, J.: Michal Studený, kat. výstavy, Bratislava 1992; Rusinová, Z. a kol.: 20. storočie, kat. výstavy, SNG 2000, str. 139; Abelovský, J.: Problém Michal Studený, alebo - kam s ním? In: Som dieťa šesťdesiatych rokov. Bratislava 2008.
Poradové číslo: | 91 |
Odhadovaná cena: | 2 500 – 3 500 € |
Konečná cena: | 2 500 € |
Rok: 1970
Technika: Olej, kombinácia techník na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 65 x 75 cm
Značené: Značené v strede dole "Rok 1970"
Popis:
Významná súkromná zbierka na Slovensku. Získané z ateliéru umelca. Na zadnej strane popis diela autorovou rukou.
„Z CYKLU DENNÍKY“
patrí k emblematickým dielam Michala Studeného. Je príznačné, že knižnú retrospektívu vlastného diela nazval maliar „Som dieťa šesťdesiatych rokov“. V období prvých záchvevov nových výtvarných snažení prichádzajú na bratislavskú Školu umeleckého priemyslu ani nie pätnásťroční mladíci Vlado Popovič a Michal Studený. Len o rok neskôr po pražskej výstave mladých (teda roku 1958) zakladá Vlado Popovič Divadlo obrazov v bývalej bratislavskej kaviarni Astorka. Okolo divadla sa sústredí celá plejáda autorov najmladšej, nastupujúcej generácie. Je tu samozrejme Michal Studený, ale aj ďalší maliari Jozef Kornúcik a Peter Bartoš, neskorší filmoví režiséri Juraj Jakubisko a Elo Havetta, budúci mím €ópskeho mena Milan Sládek, kritik Juraj Mojžiš a viacerí ďalší. Divadelná aktivita našich maliarov začas pretrvá ešte aj v prvých ročníkoch štúdií na bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (Studený nastupuje na akadémiu roku 1957, Popovič roku 1959 a o rok neskôr aj Peter Bartoš). Akosi zákonite nakoniec takmer všetci zakotvia v ateliéri profesora Petra Matejku, v tom období priam semenišťa svojbytných talentov, nekonformných umeleckých osobností. Boli to napokon prvá vlna Matejkových absolventov (a ich názorový okruh) , ktorá iniciovala tzv. Nástup 61 (Čunderlík, Fila, Filko, Mlynarčík). Táto generačná vlna v istej polemike s nacionálne orientovanou tvorbou väčšiny Galandovcov, začala bezhranične uctievať kozmopolitné príklady lyrickej, či štrukturálnej abstrakcie. V rokoch absolutória Studeného (1963), Popoviča (1965) a Bartoša (1966) preberajú už definitívne vývinovú iniciatívu. Je príznačné, že práve Michal Studený zotrval (na rozdiel od Vlada Popoviča a ďalších jeho druhov v mladíckych skusovaniach) tvrdohlavo a zanovito na kompromisnom zástoji – vlastne až podnes. Kým ostatní zo „zabudnutej“ generácie sa v neskoršej tvorbe do istej miery prispôsobili, našli akceptovateľné východiská v prúde alternatívnej, polooficiálnej kultúry (ale aj úniky k tradičnejším polohám), Studený ostal akoby rozkročený medzi rudimentárnym „domovom“ Galandovcov a nikde neukotveným „€ópanstvom“ ich polemických nasledovníkov. Ba viac – z tohto neriešiteľného duchovného rozporu si spravil program – rovnako originálny, ako (pre väčšinu) nepochopený. Bol od počiatku výrazne iný. Akousi metaforou Studeného inakosti môže byť jeho plátno s kolážou, pozostávajúcou zo 401 exemplárov skutočných štvorlístkov. Vystavil ho na bratislavskej medzinárodnej výstave DANUVIUS 68, ktorá bola akýmsi kultovým vyvrcholením „šesťdesiatych“. Ak môžete – prelistujte si katalóg: pochopíte, že už vtedy bol Michal Studený (a to nielen v rámcoch slovenskej kolekcie) celkom „mimo“ a zároveň akýmsi nedefinovateľným (lebo kunsthistoricky neopísateľným) spôsobom „in“. Ak by sme mali jednou vetou charakterizovať umelecký naturel Michala Studeného, tak by sme zdôraznili jeho schopnosť údivu. Studeného možno radiť k typu umelcov „čistého srdca“, tvoriaceho takmer intuitívne, s prvotnou naivitou ponímajúcich život i umenie. Schopnosti „čudovať sa“ je akosi prirodzene vlastná otvorenosť kvoči „veľkým“ témam – spytovanie sa na zmysel ľudskej existencie, povahy života, sveta, univerza (nie náhodou nazval Studený jednu zo svojich výstav pateticky – „odkiaľ prichádzame, kto sme a kam ideme“). A to je čosi, čo sa už dlhé roky „nenosí“. A z tohto pravdepodobne pramení aj ostych mienkotvornej kritiky – v Studeného filozofujúcich veciach jej chýbajú „úvodzovky“, jasne deklarovaný odstup. Iva Mojžišová však upozorňuje aj na druhú stránku veci: „… pôvodná hravosť sa v priebehu rokov zmenila na ironický nadhľad a neskrývané moralizovanie…“.
Zoznam diel autora: