Popis: „Dievčatko so džbánom“ možno zaradiť do neprerušovanej línie „detského“ žánru Jana Hálu. Komorné diela ako Ondrej Profant (1943) , S krčiažkom (1946), Mamka Šeďová (1947), Marka Chovančeková (1946), Važťan (1948), Štúdia hlavy dievčatka (1948); Važťanka (1950) zastupujú poetiku Hálovho neskorého manierizmu, zviditeľnenie predstavy o národe uchovávajúcom i svojou fyzickou tvárnosťou „večné“, starobylé hodnoty, určujúce v čase i priestore nezmeniteľné rozmery jeho pozemského bytia. Neobyčajnú maliarsku sviežosť si tiež - až do samého záveru umelcovej maliarskej aktivity - zachovávajú diela s motívmi hrajúcich sa či odpočívajúcich važeckých detí v krajinnom rámci letnej prírody (Malá Važťanka. 1941; Osvieženie, 1943; V prírode, 1947; Proti slnku, 1946; Pri husiach, 1948; Na slniečku, 1949; Dve žiačky, 1955). Ich výtvarné poňatie predpracoval už v sérii desiatich litografií, ktorú v roku 1933 vydal v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach. Jeho vtedajší riaditeľ Jozef Polák uviedol bibliofíliu tak trochu nadnesenými, ale podstatu vystihujúcimi slovami: „... v těch školácích a husopaskách, buclatých batolatech, ve skotačivé klukovské divočině i v mateřsky něžném laskání děvčátek s bábkami, rozehřívá se jeho vlastní srdce nejvíce, rozbíhá se tužka nejlehčeji. Jim rozumí Hála, sám prosté, velké dítě, nejlépe...“. Farba spriezračnela, rozochvieva sa magickou radiáciou. Jej maximálne vyjasnenie na bielom základe pozadia, bezpečné, kaligrafické ťahy nelomených štetcových akordov – to všetko sú dominujúce štýlové hodnoty, ale aj nosiče jasného, ľahko čitateľného inotaja, priameho, nesprostredkovaného odlesku individuálnej mytológie umelca. Obrazy važeckých detí, plné miloty a ľúbeznosti, sa mierou lyrického zaujatia preto zaraďujú medzi najosobnejšie realizácie Jana Hálu.