11. November 2014, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 20 000,- Zátišie s krčahom a jablkami. 1931. Olej na kartóne. 35 x 43 cm. (89. zimná aukcia. 1. 12. 2009)
€ 18 200,- Žena v kroji od chrbta . 1929-33. Olej na plátne, lisovanom na dreve. 37 x 25 cm. (96. jarná aukcia, 8. 3. 2011)
€ 14 273,- Na stráži. 1928. Olej na plátne. 78 x 62 cm. (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003)
€ 14 000,- Osaďanka (Žena z Liptovskej Osady). 1930. Olej na kartóne, 34 x 25 cm. (109. jarná aukcia výtvarných diel, 19.03.2013)
€ 13 609,- Na stráži. 1928. Olej na plátne. 78 x 62 cm. (9. jesenná aukcia, 17. 9. 1998)
Biografia: Narodil sa 11. 1. 1899 v Turanoch nad Váhom, zomrel 15. 12. 1968 v Trenčíne. Od 1918 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti), 1919-24 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Loukota, Bukovac, Pirner, Obrovský, Švabinský). V Prahe krátko navštevoval súkromnú školu A. Kalvodu. 1921 bol na študijnom pobyte na súkromnej maliarskej škole prof. Deluga vo Viedni. Po absolutóriu pôsobil v Turanoch, 1930-31 v Martine, 1957-62 v Čemiciach, 1962-68 v Trenčíne. 1929 spolu s Palugyayom študijná cesta do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska. 1930-33 spolupráca s Alexym a Palugyayom (cesty na Oravu, Detvu, Pohronie). 1932 spolu s Alexym cesta do Poľska. 1936 účasť na Bienále v Benátkach, 1936-37 študijné pobyty v Juhoslávii. 1937 cesta do Poľska a Švédska. 1920-1930 pravidelne vystavoval so Spolkom slovenských umelcov, v tridsiatych rokoch so Združením slovenských umelcov, 1939-1945 so Spolkom slovenských výtvarných umelcov, po 1946 so Skupinou výtvarných umelcov 29. augusta. 1934 vystavoval vo Viedni, v rokoch 1942, 1958 a 1967 boli jeho diela vybraté do kolekcie pre Bienále v Benátkach. Najdôležitejšiu výstavu súborného diela mal v Bratislave (1960-1961, Slovenská národná galéria). 1979 sprístupnená stála expozícia diela umelca v galérii M. A. Bazovského v Trenčíne, ktorá spravuje maliarovu pozostalosť.
Literatúra: Cincík, J.: Miloš A. Bazovský. Náčrty. Martin 1945; Vaculík, K.: Miloš Bazovský. Bratislava 1958; Vaculík, K.: Miloš Alexander Bazovský. Bratislava 1967; Abelovský, J. – Ruttkay, J.: Bazovský. Bratislava 1999.
Poradové číslo: | 33 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1931
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 30 x 40 cm
Značené: Značené vpravo dole "Bazovský"
Ďalšie vlastnosti: Predajná cena na dožiadanie.
Popis:
Významná súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane štítok s popisom diela rukou Bazovského.
„Dvor“
je zberateľsky vzácnym príkladom diela Miloša A. Bazovského, pochádzajúceho zo zlomového obdobia tvorby rokov 1929-32. Obrazy tejto periódy umelcových experimentov sa totiž na trhu vyskytujú len ojedinele. Nikdy otvorene nevyhlásenú a nakoniec neveľmi dôslednú protibenkovskú revoltu vtedy azda najvýraznejšie zosobňovali dvaja dočasní umeleckí súputníci -- Miloš Alexander Bazovský a Janko Alexy. Vo vzájomnej spolupráci sa im podarilo sformulovať protichodný postoj k Benkovej heroizačnej koncepcii. Zostávali na pôde národného mýtu, avšak s jednou dôležitou výhradou. Ich úsilie -- oproti Benkovi -- smerovalo k programovému abstrahovaniu, prenášaniu častí ľudovej "reality" do špekulatívneho obrazu národa, komponovaného podľa výtvarných a nie literárnych pravidiel. Na druhej strane im však stále, i v tých najradikálnejších experimentoch, išlo o dva, pre nich rovnako dôležité ciele: stvoriť obraz ako relatívne svojprávnu skutočnosť s vlastnými vnútornými zákonitosťami a zároveň, vyjaviť predstavu "slovenskosti" v maliarsky prečistenej podobe. Bazovského diagonalita, nesymetrická rytmika detailu a celku signalizuje rozjatrenú dualitu človeka a sveta (Február, 1930; V čičmianskom poli, 1930; Po daždi, 1930; Na lístie, 1931; Žena s krčahom, 1931; Chudobná paša, 1932; Lazníci, 1932; Hospodár, 1932). Predvádza sa tu celkom neromantický, vnútorný rozpor medzi človekom a jeho krajinou. Defolklorizácia teda neznamenala pre Bazovského len odmietnutie národopisnej popisnosti. Je to v istom zmysle spochybnenie celej romantickej tradície, ktorú v našom modernom maliarstve znovuoživil Martin Benka. Tradície nachádzajúcej jeden z archetypov slovenskosti v ideálnom, mierovom spolužití slovenského človeka s jeho prostredím, prácou a kultúrou. Protirečivosť a dramatickosť autentického, vôbec nie ideálneho vzťahu "zľudšteného" sedliaka k práci, ktorá mu už nie je benkovským vykúpením, prekonaním a vyrovnaním sa s prírodou, ale stáva sa iba opakovaným, každodenným hrdlačením, túto rozporupnú významovú atmosféru Bazovského diel ešte zhutňuje.
Zoznam diel autora: