Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 180 000,- Po žatve. 1922-24. Olej na plátne. 76 x 51 cm .(107. večerná aukcia , 13.11.2012) € 176 000,- Slovenská rodina. Okolo 1938-40. Olej na plátne. 70 x 100 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011) € 120 000,- V jeseni - Turiec. 1947. Olej na plátne, 63 x 83 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013) € 98 000,- Z bošáckeho kraja.. 1943. Olej na plátne. 84 x 65 cm. (113. večerná aukcia, 12.11.2013) € 87 000,- Z Tisovského kraja.. 1946. Olej na plátne, 66 x 47 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013) € 72 000,- Z poľa. Okolo 1935 - 38. Olej na plátne, 44 x 66 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013) € 59 000,- Drevári pod Ďumbierom. 1943. Olej na plátne. 67 x 47 cm. (95. zimná aukcia, 7. 12. 2010) € 51 450,- Slovenská rodina. Okolo 1938. Olej na plátne. 70 x 100 cm. (45. zimná aukcia, 2. 12. 2003) € 50 000,- Žena na poli.. Okolo 1945-50. Olej na plátne. 48 x 66 cm. (107. večerná aukcia , 13.11.2012) € 49 790,- Žatva pod Bradlom. Okolo 1935. Olej na kartóne. 65 x 48 cm. (81. jesenná aukcia, 7.10. 2008)
Významná súkromná zbierka diel Martina Benku na Slovensku.
„NA POLE (LIPTOV)“ je špičkové, vyslovene galerijné dielo Martina Benku. Pochádza z jeho najlepšieho tvorivého obdobia začiatku tridsiatych rokov. Z jeho spomienok sa dozvedáme, ako ho už počas prvej oravskej cesty fascinovala veľkoleposť Vysokých Tatier. Benkovej maliarskej ctižiadosti však táto téma nevyhovovala -- chýbal mu v nej človek, poľudšťujúca stopa jeho prirodzenej, všednodennej a nie len turistickej prítomnosti. Podľa Mila Urbana sa "... neťahal sa do hluchého pásma kosodreviny, medzi holé skaly. Nedobýval nebesia. Zostal len kdesi pod hoľami, pri ornej pôde, pri lúkach, rúbaniskách a hľadal -- ľudí." Takúto erbovú krajinu pre svoje maliarstvo našiel až v lete roku 1920, počas cesty na Oravu, Spiš a Liptov, v osobitom tvarovom rytme kulisovito sa vynárajúcich opách vrchov a pod nimi poskladaných úzkych pásov políčok. Maliarsky ho vybrúsil do stále opakovanej typológie výrazne zjednodušenej, rovnako anonymnej ako všeoznačujúcej horskej krajiny. Takto podmienenému symbolizmu sa podriaďujú všetky maliarske prostriedky. Tvar sa stáva čoraz celistvejší, pôvabným, elegantným spôsobom sa napája na ďalší susediaci. Expresívne kresebné kontúrovanie linkou ustupuje jemnejším, len farebným tieňovaním naznačeným prechodom. Skrátka -- Benkov "expresionizmus" bol len umierneným nadsadením pôvodnej, nikdy celkom nezabudnutej secesnej plynulosti, symbolistickej súhry skladobných súčastí obrazovej kompozície. Benkova maľba v rokoch 1921--1927 mnohé z týchto zámerov len kompromisne naznačila. K ich plnohodnotnému dopovedaniu došlo až v syntéze prvej polovice tridsiatych rokov. Je zaujímavé ako nedostatočne sú preskúmané európske súvislosti tejto rozhodujúcej tvorivej periódy umelca. Bližšie a detailnejšie sa tomuto problému venovala len Ľudmila Peterajová: "... (Benka) sa obrátil pre poučenie k neskoroimpresionistickému severotalianskemu maliarovi Giovannimu Segentinimu, ospevovateľovi roľníckej práce na nížinných poliach pod alpskými hrebeňmi... Viac podnetov čerpal z nemecko-švajčiarsko-rakúskeho okruhu. Dali by sa nájsť súvislosti s nemeckým secesno-expresionistickým maliarom von Hofmannom... hľadajúc súvislosti, nenechali by sme bez povšimnutia ani príklad Hodlerov, Eggerov-Lienzov a ďalších maliarov z obdobia medzi secesiou a expresionizmom. V ešte širších reláciách... prídeme až k analógiám s francúzskym postimpresionizmom, symbolizmom, syntetizmom, so skupinou Nabis, so symbolisticko-dekoratívnym dielom Gauguinovým". Akokoľvek je táto vplyvológia Benkových východísk približná a podmienečná, predsa len poukazuje na čosi veľmi podstatné: i keď Benkova cesta za umením bola v mnohom výnimočná, odlišná od jeho slovenských umeleckých súbežcov, aj on bol dieťaťom svojej doby, aj on našiel východisko v secesnom tvarosloví a -- čo je podstatnejšie -- v jeho duchovnom podhubí. V súhlase s priznanými i nepriznanými vzormi mu nešlo o expresívne pretváranie, osamostatňovanie obrazu od reality, ale o tendenčné, "literárne" prehodnocovanie vonkajšieho modelu. Preto a len preto odmietol dobové pražské modernistické vzory a upriamil sa na príklad Úprkov: "Rozmýšľal som o kubizme, ktorý doniesol z Paríža Kubišta. V Prahe totiž práve vtedy oduševnene hlásali: odpútať sa od tradície, zavrhnúť provincionalizmus, nacionalizmus a všetko čo zaťažuje voľný prejav v umení. Tak som si tiež kládol podobné otázky. Zavrhnúť tradíciu? Veď na Slovensku nemáme takú. Zavrhnúť provincionalizmus? Ani ten som nevidel... Netrápil ma... Hľadel som si utvoriť vlastnú mienku..." .