11. November 2014, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY DIEL TIBORA BOROMISZU DOSIAHNUTÉ NA SVETOVÝCH AUKCIÁCH:
€ 129 280,- Nagybányi v zime. 1911. Olej na plátne. 95,5 x 105,5 cm. Budapešť 2007
€ 68 040,- Na jar. 1908. Olej na kartóne. 50,5 x 69 cm. Budapešť 2008
€ 56 140,- Pod rozkvitnutým stromom. 1909. Olej na plátne. 84,5 x 85 cm. Budapešť 2007
€ 48 120,- Dáma na lavičke. 1908-1909. Olej na plátne. 125 x 116 cm. Budapešť 2001
€ 39 700,- Žena sediaca na lavičke. Olej na plátne. 125 x 116 cm. Budapešť 2006
Biografia: Narodil sa v roku 1880 v Bácsalmás, zomrel v Szentendre v roku 1960. Patrí k významným osobnostiam maďarského moderného maliarstva. 1904 začal štúdia v Nagybányi u Károlya Ferenczyho. Študoval v Ríme (1904), na Akadémii Colarossi a Akadémii Julian v Paríži (1905 – 1906). Vystavovať začal pomerne skoro už v roku 1906. Po návrate do Nagybánye sa stal zástancom moderných tendencií, v ktorých spájal výdobytky syntetizujúcej maľby s intenzívnou farebnosťou a dekorativizmom fauvizmu. Počas svojej dráhy prešiel od dekoratívneho plenéru, cez expresívnu štylizáciu motívu, k jeho glosovaniu s náladovými prvkami. V rokoch 1921 – 1927 a 1953 – 1960 žil v Szentendre. V 20. rokoch maľoval expresívne akvarely, plné svetla a dynamiky. Zachytával v nich postavy v pohybe, alebo panteistické krajiny. V rokoch 1923 – 1926 sa zdržiaval na území Slovenska. Skúmal svojbytné prejavy ľudového umenia a rázovité lokality. Navštívil aj Nové Zámky (1926), kde vyhotovil niekoľko kresieb. Zaujímal sa o národné črty umenia, ktoré, podľa neho, najautentickejšie sa zachovali v ľudovom umení. Podnety východoázijského umenia a duchovných učení sa premietli do jeho názorov a prejavili sa v kaligrafickom rukopise akvarelov a olejomalieb. Po ostrej výmene názorov so staršími nagybányskymi umelcami musel kolóniu opustiť, po prvej svetovej vojne sa usadil v Budapesti. Neskôr žil v Kesythelzi pri Balatone a od roku 1954 až do svojej smrti v Szentendre. Jeho diela vlastní predovšetkým MNG Budapest, Ferenczyho múzeum v Szentendre a zastúpený je aj v súkromných zbierkach.
Literatúra: Művészeti lexikon. 1. köt. Budapest : Akadémiai Kiadó, 1965. s. 273. Murádin Jenő - Szűcs György: Nagybánya száz éve. Miskolc-Nagybánya, 1996. s. 52, 135, 192, 199.
Poradové číslo: | 37 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1926
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 50 x 70 cm
Značené: Značené vpravo hore poločitateľne
Ďalšie vlastnosti: Predajná cena na dožiadanie.
Popis:
Súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane popis diela a oceňovacia nálepka Nemzeti Szalónu v Budapešti.
„Pastieri oviec“
patria medzi ukážkové práce Tibora Boromiszu z druhej polovice 20. rokov 20. storočia. Kompozícia je dokladom štýlu sformovaného v dôsledku kontaktov s nagybánszkymi majstrami, akými boli Ferenczy, Thorma, Iványi-Grünwald či Réti a umelecky pokrokovým prostredím Paríža, Mníchova a Ríma, kde Boromisza istý čas v prvom desaťročí nového storočia pobudol. Stal sa jedným z najvýznamnejších predstaviteľov ďalšej generácie nagybányskych umelcov nasledujúcich neoimpresionizmus – tzv. „neósok“. Boromisza a jeho súčasníci Ziffer, Czigány, Perlott-Csaba či Galimberti dokázali vo svojich dielach skĺbiť tradíciu Hollósyho a Fereczyho školy s novými, v zahraničí nadobudnutými znalosťami z francúzskeho kubizmu a nemeckého expresionizmu. Predkladané dielo je dokladom odklonu od Czóbelom udomácneného cloisonnizmu a osvojenia si tvrdších ťahov a živšieho koloritu ako nedeliteľných súčastí kompozície, čo sa stalo príznačným pre Boromiszovu neskoršiu tvorbu súvisiacu s jeho životom na Hortobágyi a umeleckou kolóniou v Szentendre.
Zoznam diel autora: