11. November 2014, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY MALOFORMÁTOVÝCH DIEL JANA HÁLU DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
€ 27 000,- Chalupa s brezou. 1948. Olej na plátne. 45 x 45 cm. (105. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 12.06.2012)
€ 18 900,- Na važeckom salaši. 1944. Olej na plátne. 46 x 64 cm. (112. jesenná aukcia výtvarných diel, 24.09.2013)
Biografia: Narodil sa 19. 1. 1890 v Blatnej, zomrel 17. 5. 1959 vo Važci. 1909 súkromná maliarska školu F. Engelmüllera v Prahe, 1910-15 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner). Od 1923 žil ako výtvarník v slobodnom povolaní v podtatranskej dedinke Važec. 1925 stáva členom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1926 zakladá, spolu s maliarmi F. Havránkom, V. Hohausom, I. Kučerom a architektom V. Jeřábkom Umelecký spolok Tatran (spolok sa rozpadol roku 1929), nástenné maľby v Evanjelickom kostole v Pribiline. 1928 vstupuje do Umeleckej besedy Slovenska, stáva sa členom redakčnej rady Časopisu Československé ráno, dostáva objednávku od Ministerstva školstva na vypracovanie závesných obrazov štyroch ročných období a tiež krojovaných postáv. 1929 berie si za ženu dávnu priateľku s mladosti Rinu Chlupsovú. 1931 - 17. júla horí starý Važec. Za šesť hodín ľahlo popolom skoro päťsto domov. Samostatne vystavuje vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach (úvod v katalógu J. Polák), účasť na výstave Slovenského umenia v pražskom Mánese. 1955 čestný predseda Prípravného výboru založenia Liptovskej obrazárne Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. 1966 jeho diela sú inštalované v prvej stálej expozícii Slovenskej národnej galérie Dvanásť storočí výtvarného umenia na Slovensku. 1977 Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši sprístupnila v jeho dome vo Važci pamätnú izbu a stálu inštaláciu jeho diel. Okrem maliarstva sa venoval i literárnej tvorbe a ilustrácii - patrí k zakladateľom modernej slovenskej ilustračnej tvorby pre deti.
Literatúra: Lenko, J.: Jan Hála. Bratislava 1951; Abelovský, J.: Jan Hála. Bratislava 1977; Jankovský, M., Petránsky, Ľ.: Jan Hála. Výber z diela. Martin 1982; Abelovský, J.: Jan Hála. Trenčín 2007.
Poradové číslo: | 4 |
Odhadovaná cena: | 20 000,00 - 22 000,00 € |
Konečná cena: | 40 000 € |
Rok: 1938
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 40 x 32 cm
Značené: Značené vpravo dole "J. Hála 38"
Popis:
Priamo z pozostalosti Jana Hálu. Na zadnej strane popiska a štítok, podľa ktorého bolo dielo vystavované v Obecnom dome v Prahe (výstava "Vysoké Tatry". 1957, č. kat. 29).
„Mariška Švihrová“
patrila k najobľúbenejším detským modelom Jana Hálu. Jeho hlavné maliarske úsilia boli od počiatkov sprevádzané akousi lyrizujúcou tendenciou, upomínajúcou na inú stránku slovenského mýtu, na východiská národnej romantiky, hľadajúcej ľudský i krajinný „pratvar“, označujúci podstatu povahy národa. A ten sa vždy videl v okrúhlosti, nežnosti, citovosti, malebnosti slovenského človeka i krajiny. Myslíme tým najmä na nepreberné množstvo pôvabných (zväčša dievčenských) komorných „hlavičiek“ – Ondrej Profant (1943) , S krčiažkom (1946), Mamka Šeďová (1947), Marka Chovančeková (1946), Važťan (1948), Štúdia hlavy dievčatka (1948); Važťanka (1950) a ďalšie, ktoré výrečne zastupujú poetiku Hálovho neskorého manierizmu, zviditeľnenie predstavy o národe uchovávajúcom i svojou fyzickou tvárnosťou „večné“, starobylé hodnoty, určujúce v čase i priestore nezmeniteľné rozmery jeho pozemského bytia. Neobyčajnú maliarsku sviežosť si tiež - až do samého záveru umelcovej maliarskej aktivity - zachovávajú diela s motívmi hrajúcich sa či odpočívajúcich važeckých detí v krajinnom rámci letnej prírody (Malá Važťanka. 1941; Osvieženie, 1943; V prírode, 1947; Proti slnku, 1946; Pri husiach, 1948; Na slniečku, 1949; Dve žiačky, 1955). Ich výtvarné poňatie predpracoval už v sérii desiatich litografií, ktorú v roku 1933 vydal v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach. Jeho vtedajší riaditeľ Jozef Polák uviedol bibliofíliu tak trochu nadnesenými, ale podstatu vystihujúcimi slovami: „... v těch školácích a husopaskách, buclatých batolatech, ve skotačivé klukovské divočině i v mateřsky něžném laskání děvčátek s bábkami, rozehřívá se jeho vlastní srdce nejvíce, rozbíhá se tužka nejlehčeji. Jim rozumí Hála, sám prosté, velké dítě, nejlépe...“ Farba spriezračnela, rozochvieva sa magickou radiáciou. Jej maximálne vyjasnenie na bielom základe pozadia, bezpečné, kaligrafické ťahy nelomených štetcových akordov – to všetko sú dominujúce štýlové hodnoty, ale aj nosiče jasného, ľahko čitateľného inotaja, priameho, nesprostredkovaného odlesku individuálnej mytológie umelca. Obrazy važeckých detí, plné miloty a ľúbeznosti, sa mierou lyrického zaujatia preto zaraďujú medzi najosobnejšie realizácie Jana Hálu. Neskoré „detské“ sujety Hálovho umenia našli najprirodzenejšie miesto v Hálovej ilustračnej tvorbe. Azda najkrajší obrazový sprievod detskej knihy totiž vytvoril Hála práve začiatkom päťdesiatych rokov k publikáciám M. A. Jerského (Imricha Majerského) – Maroško a Medko (1950) a Maroško vo Vtáčikove (1954). Akvarelom kolorované perokresby k Maroškom sú dnes už klasikou slovenskej detskej ilustrácie. Je v nich kus manierizmu. Ale akého! Línia už iba kontúruje objem, stáva sa nepopisnou, výrazovú úlohu preberá žiarivá, teplá farebná arabeska, lyrizujúci, zmäkčujúca, zmalebňujúca „reálne“ ilustračné výjavy. Možno bez preháňania povedať, že Hálove maroškovské obrázky poznamenali zážitkový svet najmenej jednej generácie, podmienili jej predstavy o optickej podobe Slovenska, vlasti.
Zoznam diel autora: