11. November 2014, 19:00
Poradové číslo: | 1 |
Odhadovaná cena: | 1 200,00 – 1 400,00 € |
Konečná cena: | 1 200 € |
Rok: 1934
Technika: Kresba ceruzou, kolorovaná akvarelom na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 34 x 48 cm
Značené: Značené vľavo dole "J. Hála 34"
Popis:
Súkromná zbierka v Čechách.
„Návrh na plagát“
zastupuje dôležitú, kvantitou najrozľahlejšiu oblasť umeleckých aktivít Jana Hálu: utilitárnu kresbu. Od konca dvadsiatych rokov sa začína sústavne venovať „vedľajšej“, literárnej činnosti (množstvo ilustrovaných článkov a fejtónov s važeckou tematikou v Lidových novinách, Eláne, Slovenských pohľadoch, Jase, Světozore, Saloone a ďalších periodikách). Hálova literatúra bola, akosi samozrejme, sprevádzaná kresbami, zväčša tušovými perovkami. A tak akoby mimochodom, sčasti donútený aj životnými okolnosťami, vstupuje Hála na „pole neorané“ slovenskej knižnej ilustrácie. Spôsobom však nadmieru zásadným. Každá špecializovaná retrospektíva tejto výtvarnej disciplíny sa totiž začína konštatovaním nesporného faktu: Hálov ilustračný vklad v medzivojnovom období (spolu s ďalším Čechom Jaroslavom Vodrážkom, ale aj Andrejom Kováčikom, Karolom Ondreičkom, Aurelom Kajlichom, Emilom Makovickým a nemnohými ďalšími) mal povahu dejinného, zakladateľského činu. Dôležité bolo, že Hála mal na túto „chlebovkovú“ činnosť aj podstatnejšie, vnútorné motivácie. Pripomeňme len jeho detský obdiv k dielu Aleša a Mánesa či uhranutie „babičkovskými“ ilustráciami Adolfa Kašpara. Veď koľko príbuzností možno nájsť medzi Alešovými ľudovými kalendármi a Hálovými ilustrovanými knihami, sprevádzajúcimi čitateľa ročnými obdobiami života Važca! Mánesov príklad bol vzdialenejší, poznateľný len v spoločnej romantickej štylistike folklóru: jedna z prvých knižných Hálových realizácií – šestnásť perokresieb k zbierke básní Adolfa Heyduka Moje Slovensko (1926) – je otvoreným umeleckými priznaním sa k tejto tradícii. Prvý ilustrovaný „važecký“ fejtón uverejnili Hálovi Lidové noviny v roku 1924. Akousi sumarizáciou úsilia tejto vetvy Hálovej ilustrácie sa potom stala známa kniha Podtranská dědina (1928). Ilustračný sprievod Hálových literárnych čŕt tu už dospel k neodiskutovateľnej suverenite. Pohybuje sa medzi polohou ostrej, dekoratívne vedenej linky a rafinovanejšími snahami, usilujúcimi o náladové efekty, dosahované vibrujúcou šrafovou sieťou. Čo je však najzreteľnejšie, ilustrácia sa osamostňuje od literárnej predlohy, získava svojprávnu funkciu pri formovaní „estetiky“ knihy. Ďalší vývin Hálovej „važeckej“ ilustrácie je potom predznačený ústupom expresivity v prospech pokojnejšej, mánesovsky minucióznej línie. Akési definitívne ustálenie tohto ilustračného názoru možno evidovať v bibliofilskom vydaní vlastnej knihy Vianoce vo Važci (1934). Všetko sa začína zaokrúhľovať, zdôrazňuje sa malebnosť, útulnosť, tichá poetika výjavov z dedinského života – sformuje sa tu názor, ktorý nájde uplatnenie najmä v Hálových ilustráciách detskej literatúry. Pravda, k jeho plnohodnotnému naplneniu dôjde až v samom závere umelcovej životnej cesty. V roku 1925 zakladá Včielku, jeden z prvých slovenských detských časopisov. Spolu so Štefanom Krčmérym a Františkom Wolfom, najmä na pôde Učiteľského nakladateľstva O. Trávniček v Žiline, vytvára pôdu na vydávanie a propagáciu detskej literatúry. Nesmieme zabudnúť ani na Hálove ilustrácie pre čítanky a učebnice ľudových škôl. Počínajúc Středovou čítankou Cestička (1928), Jan Hála vyzdobil kresbami mnoho učebníc, ktoré sa prirodzenou cestou dostávali k najmladšiemu čitateľovi.
Zoznam diel autora: