11. November 2014, 19:00
Biografia: Narodil sa 28. 3. 1903 v Košiciach, zomrel 15. 4. 1985 tamže. 1922 sa zapísal na Vysokú školu ekonomickú v Budapešti. V tom istom prešiel na súkromnú Slobodnú výtvarnú, kresliarsku a maliarsku školu A. Podolínyiho v Budapešti. Vzápätí sa vrátil do Košíc, kde sa zamestnal ako úradník poisťovne. Od jesene 1922 navštevoval večerné kurzy kresliarskej školy E. Króna pri Východoslovenskom múzeu v Košiciach, kde 1924 s úspechom vystavoval na výročnej výstave poslucháčov. 1926--1928 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti). Štúdiá v druhom ročníku prerušil a vrátil sa do Košíc, kde žil až do konce života ako výtvarník v slobodnom povolaní. Samostatne vystavoval v Košiciach (1929, 1934). 1938--1944 člen výtvarného odboru Kazinczyho spoločnosti v Košiciach. 1945--1948 člen regionálneho umeleckého spolku Svojina. 1949 sa stal členom Zväzu československých výtvarných umelcov. Súborné výstavy mal v Košiciach (1965, 1978, 1983, 1987, 1994, Východoslovenská galéria), v Bratislave (1958, 1983, 1994, Slovenská národná galéria), v Brne (1972, Moravská galéria). 1991 bola Východoslovenská galéria v Košiciach premenovaná na Galériu Júliusa Jakobyho a o rok neskôr otvorila stálu expozíciu maliarovho diela.
Literatúra: Saučin, L.: Július Jakoby. Bratislava 1960; Marenčin, A.: Košický pustovník. Bratislava 1988; Abelovský, J.: Július Jakoby. Bratislava 1994; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1999.
Poradové číslo: | 44 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1928 - 29
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 75 x 58 cm
Značené: Značené vpravo dole "Jakoby Gy"
Ďalšie vlastnosti: Predajná cena na dožiadanie.
Popis:
Súkromná zbierka na Slovensku.
„Klaňanie pastierov“
pochádza s obdobia prvej svojprávnej formulácie povahy maliarstva Júliusa Jakobyho. Ešte roku 1928 kreslí šerosvitného „Trpezlivého Jóba“. O rok neskôr nadväzujú ďalšie biblické sujety v pochmúrnej maliarskej modulácii, pod vplyvom Istvána Rétiho: „Umučenie“. „Kristus“, „Kľaňanie pastierov“, „Milosrdný samaritán“, „Krížová cesta“. Bez ohľadu na výnimočnosť témy, všetky tieto diela už ohlasujú prvý vrchol diela umelca. Kľúčovým okamihom Jakobyho maliarstva bol rok 1929. Vtedy sa ukázalo, že zo zreteľa štýlových a duchovných závislostí bola pre Jakobyho košická moderna len jedným z viacerých, nie však rozhodujúcich inšpiračných zdrojov. Pohľad mladého Jakobyho bol nasmerovaný skôr dozadu, ponad exkluzivitu experimentov košických modernistov, k polticky nezáväznej problematike európskej maľby rozhrania storočí. Z tejto perspektívy však mohol vo svojom košickom osamení dovidieť len jediného maliara -- košického secesionistu Konštantína Köváriho, ku ktorému sa hlásil celkom otvorene. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch sa pravidelne venoval pastelom, spracovaných köváriovskou technikou kresby na lúpanej lepenke, ktorá dodávala pastelu podobu pastóznej, špachtľovej maľby. Kövári mu však sprostredkoval viac: príklad maďarského Károly Ferenczyho, otca nagybánskej maliarskej školy a tým aj panorámu maďarského secesionizmu, symbolizmu a syntetizmu. Prvými dielami priznávajúcimi takýto Jakobyho príklon sú Autoportrét (1929); Žena v bielom (1929); Žid (1929). Sú príznačné vyjasnenou paletou, čistými kontúrovanými farebnými škvrnami, rozšafnou prácou s maliarskou hmotou, pôžitkárstvom duchovnej atmosféry obrazu. Nové boli i myšlienkové zámery. Opakovane zdôrazňovaný motív tajomných pohybov rúk naznačuje dimenziu vnútorného života zobrazovaného človeka.
Zoznam diel autora: