11. November 2014, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 90 000 Výkrik beznádeje. Okolo 1920-24. Olej na kartóne. 60 x 76 cm. (98. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 07.06.2011)
€ 48 131 Divadelná šatňa (Zuzana a starci). Okolo 1920-40. Olej na plátne. 172 x 190 cm. (63. jarná aukcia, 28. 3. 2006)
€ 48 131 Alegorická kompozícia. Okolo 1914. Olej na plátne. 96 x 116 cm. (81. jesenná aukcia, 7.10. 2008)
€ 15 601 Kolobeh života-Vývoj zeme. 1962. Olej na plátne. 140 x 160 cm. (47. jarná aukcia, 9. 3. 2004)
Poradové číslo: | 47 |
Odhadovaná cena: | 15 000,00 – 25 000,00 € |
Konečná cena: | 15 000 € |
Rok: 1922
Technika: Olej na plátne, dublované reštaurované
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 50 x 35 cm
Značené: Neznačené
Popis:
Dielo pochádza zo zbierky Mariána Hodoša. Vystavované na prezentáciách jeho zbierky v Záhorskom múzeu Senica (máj 2010, kurátor Štefan Zajíček) a v Galérii Miro v Prahe (február – marec 2009, kurátor prof. Miroslav Klivar)
„Mesto“
patrí medzi tie jeho vrcholné diela, ktoré Anton Jasusch vystavil roku 1924 v pražskom Klementíne (tam ho aj získal jeho pôvodný majteľ). Bola to repríza jeho legendárnej bratislavskej retrospektívy. Výstava však nemala prakticky žiadny ohlas. Od Herwartha Waldena dostal pozvanie na vystavovanie v berlínskej galérii Sturm. Nemal však peniaze ani na to, aby dopravil vlastné diela z Prahy domov... . Toto všetko -- spolu s totálnym finančným neúspechom bratislavskej výstavy -- donútilo umelca, aby všetky vystavované obrazy predal na dražbe. Väčšinu z nich získal najoprávnenejší záujemca: Jasuschov bezvýhradný obdivovateľ, verný zástanca v zúrivých polemikách vyprovokovaných Jasuschovým radikálnym umeleckým činom. Majiteľom Jasusuchových najlepších diel a v neskorších neprajných dobách i jediným ich starostlivým kustódom a propagátorom sa stal -- celkom paradoxne -- slovenský nacionalistický novinár Jur Koza Matejov. Bratislavská výstava roku 1924 zavŕšila najšťastnejšie obdobie Jasuschovej tvorivej dráhy. Ale nielen to. Tým, že sa konala práve v hlavnom meste Slovenska znamenala dnes už ťažko doceniteľný kultúrny prielom. Uvedomme si -- výboje košickej, či komárňanskej moderny boli dovtedy pre Bratislavu neznámym pojmom. Roku 1924 bol Benka ešte len na počiatku svojho druhého umeleckého vrcholu (jeho rané secesné diela boli na Slovensku prakticky neznáme). Rovnako počiatočné experimenty Alexyho, Bazovského, či Galandu zostávali predbežne skryté pred očami verejnosti v súkromí ateliérov (istú informáciu o najnovších modernistických pohyboch poskytla len bratislavská výstava Alexyho, Mallého a Foltýna v roku 1921). Bol to teda prvý modernistický čin, prijatý do súvislostí celonárodnej kultúry: "(Jasuschova tvorba) stavala nepripraveného diváka bezprostredne pred skutočnosť novej umeleckej estetiky. Secesia, symbolizmus, futurizmus, expresionizmus a pod. prestali byť mýtickými, iba v teoretickej rovine diskutovanými všeobecnými pojmami, ale stali sa v slovenskom umení skutočnosťou, ktorú nebolo možné obísť a ku ktorej bolo treba zaujať stanovisko...". (Tomáš Štrauss).
Zoznam diel autora: