Dvaja

Rok: Okolo 1935

Technika: Olej na kartóne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 62 x 61 cm

Značené: Značené vpravo hore "Majerník"

Ďalšie vlastnosti: Predajná cena na dožiadanie.

Popis:

Významná súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane nálepka, podľa ktorej bolo dielo súčasťou výstavy Umeleckej besedy v Prahe. Obecný dom (5. 11. - 28. 11. 1938).

„Dvaja“
sú galerijným dielom Cypriána Majerníka. Dielo odkazuje k parížskym inšpiráciam jeho ranej maľby, predovšetkým k nadreálnej poetike Marca Chagalla. Ešte počas pobytuv Paríži maľoval Dve Madony (1931), neskôr už na Slovensku vznikli ďalšie žánrové kompozície (Na pastve, 1932; Teliatko, 1932; Dvorček -- Zabíjačka, 1933; Svadba -- Dve postavy z albumu, 1933; Morena, 1933; Dvor, 1934--1935; Procesia, 1935; Pozdvihovanie, 1935). Je nepochybné, že v rodokmeni týchto diel zanechal stopu príklad parížskeho maliara z Vitebska. Niet tu však jeho snovosti, melanchólie túžby za domovom detstva, nadreálnej poetiky žánrových scén. Naopak -- v základe týchto dielok je často celkom reálny zážitok, obyčajná dedinská anekdota. Napokon, k jednému z návratných motívov týchto obrazov -- teliatka, zabíjačky na dedinskom dvore -- možno nájsť literárny predobraz v Majerníkových črtách a fejtónoch, ktoré ešte ako študent akadémie v rokoch 1928--1929 uverejňoval v bratislavskej Ľudovej politike. V najvyspelejších variantoch tejto tematickej línie je však láskavý humor, nostalgická spomienka na blednúci film detstva, vystriedaný iróniou, jasným výsmechom i náznakmi absurdity. To do určitej miery odlišuje tieto Majerníkove diela nielen od Chagalla, ale aj od podobne zameraných starších vzorov Sokola, Weinera, či Galandu. Kým títo pri všetkej kritickosti ešte zachovávali kladný postoj k "slovenskej" téme, ktorá bola a zostala ich "srdečnou" záležitosťou, Majerník pojednal národný námet z absolútneho odstupu ako čosi čo už nemá právo na život -- skutočný ani umelecký. Časté využívanie absurdných, groteskných protikladov žánrového motívu a náboženských symbolov nemá len význam sekulárnej kritiky, satiry na tmárstvo a zaostalosť slovenskej dediny. Znamená oveľa viac: mladému maliarovi sa zdá duchovná podstata tradičného "slovenského" života celkom vyprázdnená, bez vnútorného zmyslu. Monumentalita i baladická lyrizácia (ktoré boli "povinnou" podmienkou tradičnej štylizácie témy) sú nahradené celkom "prízemnou", komornou, často skarikovanou, či naivnou aktualizáciou ľudových výjavov. Z existenčnej oslavy národa sa takto stáva existencionálna paródia posvätného pojmu. V podobnom duchu významovo obmenil tradičný námet aj Ján Želibský vo svojej ranej maľbe (Narodenie proletára, 1936; Svadba, 1936; Za dedinou -- Pasáčka svíň, 1936; Lucie, 1936; Fašiangy, 1936; Stavanie májov, 1936; Na jarmok, 1947). Želibský sa však nikdy vidieckemu životu nevysmieval, bol konkrétnejší, sociálne ukotvenejší a tým aj bližší k poňatiu žánru v grafike Sokola, či počiatočnej maľbe Weinera. Napriek všetkému sa však nedomnievame, že zmyslom Majerníkovho a Želibského znesvätenia národného mýtu bolo v prvom pláne generačné odmietnutie umenia vlastných predchodcov. Dôkazom môže byť aj skutočnosť, že väčšina príslušníkov tejto generácie sa k ľudovej téme permanentne vracala v "pozitívnych" alebo aspoň významovo nezáväzných maliarskych narážkach. (Napokon aj Majerník o čosi neskôr spracovával tento námet tak, že zdôrazňoval čisto maliarske problémy -- Somár medzi kvetmi, 1936; Dvor, 1936; Mladucha, 1936; Jazdci -- Na koňoch, 1936). Majerníkova polemika so základnou paradigmou nacionalistickej moderny znamenala iné a oveľa viac. Bola prvým ohlasom čohosi, čo sa neskôr stalo hlavným motívom nielen celého jeho diela, ale aj podtextom umenia "jadra" jeho generácie. Znamenala, že pre týchto mladých maliarov sa už stal nedostupným poznateľný svet ich otcov, svet ktorý je možno racionálne "rozložiť" na jeho typické prvky a potom znova "skonštruovať" v podobe symbolických samoznakov. Pre nich sa stal slovenský svet neprehľadným, zloženým z jednotlivostí, okamžikov, zrakových senzácií a anekdotických príbehov, ktoré nemožno jednoducho sčítať, či odmocniť do vševyjadrujúcej, "poslednej" obrazovej podstaty a tak ho vysvetliť.

Zoznam diel autora:

HliadkaUtečenciAutoportrét (Podobizeň muža v klobúku)UtečenciAdam a EvaHliadkaUtečenciKatastrofaHliadka so zástavouŽonglériSpeváčkyDvajaHliadkaKlaun sa predvádza (Klaunovo vystúpenie)UtečenciPortrét rusovlasej ženyVo vlakuPred kostolomVysťahovalciUtečenciDon Quijote