11. November 2014, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 40 000,- Kytica poľných kvetov. Okolo 1950-55. Olej na kartóne. 72 x 51 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 23 000,- Kytica (In memoriam dr. Vladimír Clementis). 1965. Olej na plátne. 73 x 54 cm. (116. večerná aukcia , 08.04.2014)
€ 22 000,- Ležiaci akt.. Okolo 1960. Olej na plátne. 88 x 120 cm. (112. jesenná aukcia výtvarných diel , 24.09.2013)
€ 21 000,- Kytica v modranskej váze. Okolo 1950-55. Olej na kartóne. 52 x 36 cm. (101. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností, 06.12.2011)
€ 16 596,96,- Kytica. 1940-43. Olej na kartóne. 72 x 43 cm. (74. jesenná aukcia, 2. 10. 2007)
€ 14 800,- Pri studni. Okolo 1950. Olej na plátne. 65 x 80 cm. (102. jarná aukcia výtvarných diel , 13.03.2012)
Biografia: Narodil sa 28. 3. 1909 v Senici-Sotinej, zomrel 4. 2. 1968 v Bratislave. Od 1926 študoval na súkromnej škole G. Mallého v Bratislave. 1930-31 na Umeleckopriemyselnej škole (prof. Hofbauer), 1931-37 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Obrovský, Nowak). 1938-39 učiteľ na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, 1939-41 vyučoval na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT v Bratislave, 1942 zbavený miesta docenta a vylúčený zo Spolku slovenských výtvarných umelcov pre nonkonformné politické a názory. Na SVŠT opätovne vyučoval v období 1945-47. 1948-49 pôsobil na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. 1933 premiérovo vystavoval na výstave Spolku slovenských umelcov v Nitre. Samostatne debutoval výstavou v pražskej sieni Elánu 1937. V tom istom roku žil krátko v Šuranoch, po maďarskej vojenskej okupácii južných častí Slovenska sa odsťahoval do Bratislavy. Od 1938 člen pražskej Umeleckej besedy. V rokoch vojny vedúca osobnosť bratislavskej avantgardy (spolupráca pri vydávaní nadrealistických zborníkov). Po 1945 spoluzakladateľ Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, predseda prípravného výboru Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1948 jej prvý rektor, 1949-68 vedúci odboru figurálneho maliarstva).
Literatúra: Güntherová-Mayerová, A.: Mudroch. Kolorista slovenskej moderny. Bratislava 1944; Volavka, V.: Ján Mudroch. Výber z diela. Bratislava 1958; Peterajová, Ľ.: Ján Mudroch. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1970; Kostrová, Z.: Ján Mudroch. Bratislava 1974; Orišková, M.: Národný umelec Ján Mudroch. Súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria Bratislava 1989.
Poradové číslo: | 45 |
Odhadovaná cena: | 30 000,00 – 40 000,00 € |
Konečná cena: | 30 000 € |
Rok: 1937 – 38
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 75 x 94 cm
Značené: Neznačené
Popis:
Významná súkromná zbierka na Slovensku.
„KATASTROFA II.“
je galerijným dielom Jána Mudrocha. Ešte z druhej polovice roku 1937 pochádzajú prvé z viacerých Mudrochových kresieb, gvašov, tempier a pastelov s námetmi vojnového ničenia, obetí, katastrof, nešťastí a tragédií. Dostali aj konečnú podobu v olejomaľbách - viaceré z týchto diel však boli počas vojny zničené. V literatúre sa v súvislosti s touto skupinou Mudrochových diel pripomína, že šlo o priamy odraz umelcových šokujúcich osobných zážitkov. Po skončení pražských štúdií (1937) sa Mudroch s rodinou načas usadil v Šuranoch a stal sa tak priamym svedkom udalostí maďarskej okupácie, úteku miestneho obyvateľstva: "... videl prvé obete, zastrelených, mučených, utečencov, a tak su mu zlial pocit dávnejšieho protestu voči krvavým počinom rozpínajúceho sa fašizmu v Španielsku... s udalosťami blízkymi, domácimi." Maliarova monografistka Zita Kostrová však zistila, že od počiatku tejto "angažovanej", expresívnej Mudrochovej obrazovej série pôsobili rovnako silné inšpirácie "mimo-skutočnostné". Predstupeň obrazových riešení katastrof, tušová kresba drievkom Tragédia III. (1937) má "... v detailoch hlavy vzpínajúceho sa koňa a ležiaceho býka zjavnú súvislosť s Picassovým náčrtom ku Guernike z 1.V. 1937." Aj v definitívnych realizáciách námetu si Mudroch ponecháva typické Picassove alegorické protipostavenie umierajúceho koňa a útočiaceho býka, zastupujúce nadčasový životný svár trpnej bezbrannosti a odpútanej agresivity. Takto významovo doplnené Mudrochove figurálne obrazy vojnovej kataklizmy možno teda už čítať vo vzťahu k "realite" len ako sprostredkované maliarske správy. Priamočiary výklad zostal len jednou z možností ich skutočného porozumenia. Z tohto aspektu nie je ani známy a ako dôkaz maliarovho priameho reagovania na dobové politické dianie často citovaný obraz "Zavraždený básnik -- Umlčaný" (1939) až takou výnimkou. Podľa vyjadrenia samotného maliara mu ako predloha poslúžila novinová fotografia zabitého Mexičana uverejnená v časopise "Minotaure". Sám však obraz vysvetľoval i ako narážku na zavraždenie španielskeho republikánskeho básnika Garciu Lorcu a možná je i jeho súvislosť s už spomínanou umelcovou vojnovou skúsenosťou. Už táto nejednotnosť obhájiteľných výkladov diela ukazuje, že jeho významové dianie sa neustálilo v elementárnej námetovej rovine. Napriek krajnostnej, reportážnej "skratkovitosti" vzťahu medzi "realitou" a "jej obrazom", sa zmysel umeleckej výpovede vyslovuje najmä prostredníctvom dramaticky štylizovaného, navýsosť svojprávne maliarskeho charakteru výtvarnej expresie; dynamickým štetcovým rukopisom, redukovaným kolorizmom, úsečným významovým účinkom kontrastu farebných tónov na tmavom pozadí.
Zoznam diel autora: