11. November 2014, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 6 800,- Spáč. 1968. Kombinácia techník na sololite. 3 segmenty: 114 x 79 cm, 70 x 109 cm, 39 x 35 cm. (116. večerná aukcia , 08.04.2014)
€ 7 500,- Niké 4 . 1971. Olej na plátne. 105 x 160 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 13 500,- Pastier. 1927. Olej na kartóne. 44 x 36 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 2 854,68,- Niké 4. 1971. Olej na plátne. 105 x 160 cm. (71. aukcia súčasného slovenského umenia, 22. 5. 2007)
€ 2 688,71,- Betónová sonáta II. 1986-87. Kombinovaná technika na plátne. 97 x 97 cm. (82. aukcia súčasného slovenského umenia, 28. 10. 2008)
Biografia: Narodil sa 27. 11. 1939 vo Vysokej nad Uhom. 1955-59 študoval na SŠUP v Bratislave. 1959-65 na VŠVU v Bratislave (prof. D. Milly, prof. P. Matejka), 1961 na AVU v Prahe (prof. V. Tittelbach). V 60. rokoch popri obrazoch-reliéfoch vytváraných integráciou maľovanej plochy a drobného papierového objektu vytvára abstraktné štrukturálne kompozície, papierové krkváže a objekty. Venuje sa aj návrhom pre divadlá, fotografii, iniciuje privátne akcie-slávnosti. Spolupracoval spolu s režisérom Elom Havettom. Vystavoval v Bratislave (1965,1967), Spišskej Novej Vsi (1990). 1967 mu bola udelená Cena Osamelých Bežcov za Projekt Oblečená Maja, 1970 Strieborná Siréna v Sorente za výtvarnú koncepciu filmu Slávnosť v botanickej záhrade. 2002 výstava sborného diela v Slovenskej národnej galérii.
Literatúra: 60. Roky, SNG, Bratislava, 1995; Rusinová Z.: Vladimír Popovič. Bratislava 2002.
Poradové číslo: | 72 |
Odhadovaná cena: | 6 000,00 – 8 000,00 € |
Konečná cena: | 6 000 € |
Rok: 1968
Technika: Olej na sololite
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 150 x 80 cm
Značené: Značené vľavo dole „Vlado“
Popis:
Významná súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane autorovou rukou „Monštrá pre Danúbius Míľnik 1968 Popovič“
„Míľnik (Monštrá pre Danubius)“
je reprezentatívnou ukážkou zlomového obdobia tvorby Vladimíra Popoviča z konca 60. a začiatku 70. rokov: s charakteristickou expresívnou farebnosťou, ktorá dokladá autorove zaujatie skúmaním možností maľby a kresby vrcholiace v zjednotenom geste maliarskej spontánnosti. Podľa Zory Rusinovej sa vtedy stala " ...základom Popovičovho maliarskeho prejavu línia. Jej dominantná úloha v obraze spôsobila, že v nasledujúcich rokoch maľba oscilovala medzi figuratívnym a abstraktným znakovým vyjadrením. Nedopovedanosť a rýchla práca spôsobom "ala prima" dodala figuratívnym prvkom vzhľad odhmotnených kresbových ozvien reálnych tvarov... ". (Z. Rusinová). Popovič patrí bezpochyby k popredným osobnostiam nášho umeleckého diania už od raných šesťdesiatych rokov. Priama účastníčka týchto aktivít, umelecká historička Iva Mojžišová píše v týchto súvislostiach o "... náhodnom a zvláštnom stretnutí ... mladých elévov umenia", vzájomne si blízkych "hypersenzitivitou podobného typu... všetci majú záľubu v nezvyklom, nepravdepodobnom, grotesknom a zmysel pre vnímanie zázračna, niekedy vymysleného či výmyselného, no ešte častejšie objavovaného vo veciach každodenných, skoro ako objets trouvés, lenže nie v surrealistickom zmysle. Predmety s čudnými pôvabmi nazývajú "secesnými" netušiac, že rehabilitácia secesie, zneuznanej avantgardami, je práve predo dvermi. Z tohoto spoločenstva - ešte chlapčenského a hravého - všetkým niečo ostane aj neskôr, keď budú cítiť, premýšľať a konať každý sám za seba...". Sám maliar vo svojráznom životopise uvádza: “…V 60-tich rokoch sa rozvíja Vladimírov tvorivý talent a jeho tvorba sa presadzuje v rámci slovenskej i zahraničnej avantgardy … Uvoľnovanie politického ovzdušia v Československu, ktoré sa pričiňovalo k rastu slobodného umenia, sa skončilo v auguste 1968 okupáciou republiky Sovietskou armádou a zmenou vládnych činiteľov. Otvorila sa prevažne temná kapitola vo Vladimírovej tvorbe, zo súkromnými dielami plnými emócií, ale aj verejnými projektami ako bola obrovská socha „Gumipuška“ (1970), symbol zápasu Dávida s Goliášom - Československa so Sovietskym zväzom… Vladimír pomaly nachádzal svoju cestu, jeho tvorba sa delí na občasné, ale finančne nutné, výtvarné doriešenia pre verejné budovy, schválené, aj keď nie vždy pochopené režimom, a súkromnú tvorbu vo svojom ateliéri. Nikdy sa však ideológií režimu nezapredal a tým pádom existoval na periférií oficiálneho kultúrneho života. „Nežná revolúcia“ 1989 všetko obrátila na hlavu a Vladimír bol čoskoro pozvaný učiť na Vysokú školu výtvarných umení. Jeho prínos k umeniu bol ocenený publikáciou monografie „Vladimír Popovič“ a individuálnou výstavou „Veĺká retrospektíva“ v Slovenskej národnej galérií v roku 2002, i titulom profesora…” .
Zoznam diel autora: