Proveniencia: Na zadnej strane autorský štítok, písaný rukou Martina Benku.
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 34 x 66 cm
Značené: Značené vpravo dole "M. Benka"
Popis:
Martin Benka zavŕšil pre naše maliarstvo záväzný spôsob dispozície "slovenský človek a jeho svet". Jej štýlovú povahu charakterizoval Karol Vaculík takto: "...postupne sa ustálila na veľkej zjednodušenej lapidárnej forme, na istom princípe heroizácie krajiny a človeka, teda na typických prvkoch monumentalizácie. Jej súčasťou boli aj prostriedky štylizácie, pojem statuárnosti a statickosti. Veľký dôraz sa kládol na kompozíciu, pri ktorej princíp symetrality zápasil s prvkami arytmie a zložitejších, náročnejších kompozičných schém. Napokon treba spomenúť farebnosť. Bola neobyčajne dôležitým prvkom obrazovej skladby. Spočívala v redukcii farebnej škály, v prevalencii sýtych, zemitých tónov okrovej, hnedej, ďalej intenzívnej tmavomodrej, v popolavých tmavočervených tónoch". V obraze "Na rieke Orave" nachádzame v zárodočnom štádiu viaceré z týchto maliarskych postupov: jadrnú kompozičnú skratku, plošnosť i expresivitu rukopisného podania. Jednako istá drsnosť, nediferencovanosť temnej farebnosti a svetelnej kompozície, protirečí úrovni maliarovho umeleckého poznania, o ktorom sme hovorili pri miloňovických dielach. Napokon subtílnejšie interpretácie dokazujú, že Benkova tematizácia slovenského mýtu mala oveľa zložitejšie východiská. Sám maliar považoval za zlomové cézanistické obrazy "Ovčiar" a "Práčky pri mlyne v Kiripolci", maľované roku 1919, teda ešte pred druhou oravskou cestou. Nám sa vidí, že za jedno z kľúčových diel by sa mohla označiť aj "Prosba za úrodu" z roku 1920, najmä pre príznačnú pietistickú symboliku, ktorú sprostredkováva už nielen expresia krajiny, ale najmä figurálna stafáž: kľačiaca sedliačka, roľník zo záprahom a v druhom obrazovom pláne náboženská procesia. Dôležité pri tomto obraze je i to, že jeho celková maliarska kultúra, najmä barokovo teatrálna, "čipkovaná" obloha, oveľa jednoznačnejšie a vývinovo preukaznejšie než "Rieka Orava", dosvedčuje súvzťažnosť s Benkovými secesnými, predprevratovými východiskami. Napokon, priamočiara expresivita maliarskeho podania "Rieky Oravy" definitívne a bez pokračovania doznieva v niekoľkých obrazoch nasledujúceho roku (Drevorubači na Fatre, 1921; Jeseň na Spiši, 1921). Neskôr sa ozvala už len epizodicky (Huklievo, 1926), aj to len v súvise s výnimočnosťou, "neslovenskosťou" témy.