Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 180 000,- Po žatve. 1922-24. Olej na plátne. 76 x 51 cm .(107. večerná aukcia , 13.11.2012) € 176 000,- Slovenská rodina. Okolo 1938-40. Olej na plátne. 70 x 100 cm. (100. večerná aukcia, 15.11.2011) € 120 000,- V jeseni - Turiec.. 1947. Olej na plátne, 63 x 83 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013) € 98 000,- Z bošáckeho kraja.. 1943. Olej na plátne. 84 x 65 cm. (113. večerná aukcia, 12.11.2013) € 90 000,- Na pole (Liptov). 1930 - 32. Olej na plátne. 52 x 75 cm. (119. večerná aukcia, 11.11.2014) € 87 000,- Z Tisovského kraja.. 1946. Olej na plátne, 66 x 47 cm. (110. večerná aukcia, 23.04.2013) € 72 000,- Z poľa. Okolo 1935 - 38. Olej na plátne, 44 x 66 cm. (110. večerná aukcia, 23.04.2013)
Literatúra: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprevodca po živote a diele. Martin 1988; Bajcurová, K.: Martin Benka. Trenčín 2005.
Proveniencia: Na zadnej strane autorský štítok, písaný rukou Martina Benku.
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 45 x 69 cm
Značené: Vpravo dole "M. Benka"
Popis:
„Pod Kriváňom“
je dielom Martina Benku z jeho prvého „slovenského“ vrcholu tvorby rokov 1921-28. Jadro jeho maľby týchto rokov (Na zákrute, 1921; Trh v Ružomberku, 1921; Na liptovských holiach, 1922; Do práce, 1922; Hrabačky z Liptovskej Revúcej, 1922; Jar v horách, 1923; Za obilím, 1923; Jeseň, 1923; Zvážanie chudobných, 1923; Zo žatvy, 1923; Pri kolíske, 1924; Horský roľník, 1925; Trhačky ľanu, 1925; V žatve pri Ružomberku, 1925; Žatva -- Biely potok, 1925; Na holiach, 1926; Zvážanie sena, 1927; Hviezdoslavovo Bradlo, 1927; Cez rozvodnenú rieku, 1927; V doline, 1927) prezrádza celkom programové zámery. Benka dával teraz už celkom jasne najavo, že mu nejde o číro maliarske, modernistické pretvorenie "vonkajšieho modelu". Chcel viac a inak. Od obrazu k obrazu možno pozorovať postupné spresňovanie osobitej maliarskej výpovede, čoraz sa vzďaľujúcej od expresívnej nadsázky reality. Reliéfny spôsob vrstvenia obrazových plánov, prísna kompozícia v tvare pyramídy, čoraz dekoratívnejšia arabeska hnedých, fialových, tmavozelených a bielych prízvukujú nadčasovosť Benkových žánrových výjavov. Reliéfny spôsob vrstvenia obrazových plánov, prísna kompozícia v tvare pyramídy, čoraz dekoratívnejšia arabeska hnedých, fialových, tmavozelených a bielych prízvukujú nadčasovosť Benkových žánrových výjavov. Statickosť figurálnej stafáže, prednostný výber situácií odpočinku po vyčerpávajúcej práci, pietistické vyhýbanie sa akejkoľvek konfliktnosti naznačuje, že maliarovi nejde o opis reálnych, všedných okamihov života ľudového človeka, ale o ich obrazové povýšenie do podoby symbolu. Obraz už len vzdialene poukazuje k realite, ale nie je ani výtvarnou skratkou, zovšeobecnením jej optickej podstaty. Predpokladá niečo v istom zmysle reálne neexistujúce, vytvorené až dielom. Motívom tohto vzďaľovania sa od "reality" teda vôbec nie je úsilie o dosiahnutie istých svojprávnych maliarskych výdobytkov. Naopak - v jeho podtexte je predpojatá myšlienka, romantická predstava o heroickej prapodstate slovenského človeka, vnútorne slobodného a prirodzeného v spolužití s vlastným svetom. Východisková expresia je zamenená za literárny, ikonický symbol.