10. November 2015, 19:00
Poradové číslo: | 35 |
Odhadovaná cena: | 6 000,00 - 8 000,00 € |
Konečná cena: | 4 000 € |
Rok: Okolo 1928 - 31
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku.
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 33 x 49 cm
Značené: Značené vpravo dole "J. Alexy"
Popis:
„Chalupy“
pochádzajú z nástupného obdobia tvorby Janka Alexyho. V auguste roku 1920, ešte ako študent, odchádza Janko Alexy do Paríža, „mekky“ modernizmu: S jasným predsavzatím: „... zadovážiť si zvláštnejšie vyjadrovacie prostriedky... “. Čo však Alexy v Paríži získal? Podľa Veselého: „... vďaka svojej húževnatosti zo všetkého niečo. Avšak hlavný cieľ študijnej cesty nemohol splniť. Zdá sa, že vyhovel tradícii výtvarníckych návštev Paríža trocha priskoro... Výsledkom parížskeho pobytu bola názorová labilita, v akej odchádzal z Paríža koncom decembra 1920... Vrátil sa zaujatý množstvom protichodných vplyvov, ktoré mu nijako nepomohli nájsť jednoznačné názorové východisko. Skôr naopak, rozptýlili a zdržali ho v hľadaní svojbytného prejavu...“. Veselý navyše postrehol, že ak aj Alexy „inštinktívne venoval pozornosť originalite umenia Cézanna, Deriana, Mattissa a Vlamincka“ ich diela si „všímal ... len z hľadiska pôsobenia... námetovo literárnej zložky“, a preto „nemohlo mu neuniknúť to podstatné, výtvarné...“. V hodnotiacom závere monografie napokon Veselý konfesie o Alexyho vzťahu k európskym modernistickým vzorom korunuje vo svojej podstate nepríliš lichotivým konštatovaním: „... pobyt v Paríži... podnietil jeho neúnavné hľadačské úsilie. Prv ako stihol obsiahnuť a tvorivo využiť jednu formálnu možnosť, už hľadal a skúšal ďalšie, novšie výboje...“. Dosť na tom - aj na začiatku jediného, naozaj radikálneho modernistického experimentu Janka Alexyho bol nie umelecký dejepis, ale triviálny zemepis. Totiž maliarovo sťahovanie z Bratislavy na Turiec. V hraničnom roku 1929 sa totiž maliar, sklamaný kultúrnou neplodnosťou vtedajšej Bratislavy rozhodol uskutočniť plán, o ktorom už dávnejšie uvažoval. Zanechal učiteľskú prax a odišiel do Turian nad Váhom za Bazovským, priateľom ešte z pražských štúdií, ktorý tu, v improvizovaných podmienkach rodičovského domu, žil a pracoval už od roku 1924: „... Bratislava je pre našu výtvarnú prácu stratená. Dávno to už vytušil Martin Benka a žil v Prahe a Miloš Bazovský radšej si asketicky zriadil ateliér v turianskom hostinci, než by šiel do Bratislavy. Maliar musí byť v intímnom dotyku s prostredím, z ktorého čerpá a ktoré determinuje jeho prácu...“. Vtedy ešte určite ani jeden z nich netušil, že sa tým začína zlomové tvorivé obdobie nielen pre nich osobne, ale i pre tvárnosť našej moderny ako celku. A ani by preto nenašiel relevantné dôvody. Je síce pravda, že Janko Alexy priniesol do spoločnej pokladnice východísk dvoch mladých rebelov dosť maliarskeho materiálu. Ťažko však využiteľného pre to, čo malo nasledovať. Jeho zbojnícke apoteózy začiatku dvadsiatych rokov, či neskoršie ponášky na slovenské ľudové balady boli až príliš zaťažené „staromódnou“ literárnosťou (ktorú sa nota bene nadovšetko chystali, spoločne s Bazovským, „zmietnuť zo stola“). Azda len začiatočnícke pokusy, ešte z roku 1921, počas pracovných kontaktov s Františkom Foltýnom, keď bol začas ovplyvnený jeho sociálnou maľbou (Pri hrade v Bratislave, 1921; Zo židovskej štvrte v Bratislave, 1921), mohli predstavovať základ, na ktorom sa dalo stavať: „...v tomto ranom vývinovom štádiu vychádzal Alexy z odporu proti sviatočne ladenému folklorizujúcemu podaniu vidieckeho žánru viac citovo, živelne, než z odborne podloženého presvedčenia... uplatnil sa najmä vo vyhľadávaní námetov zo sociálnym charakterom, ktoré si vynútili vlnu expresívneho prejavu...“. My ešte dodáme, že Alexym akiste náhodne získaná poloha modernej, senzuálnej poetiky „mestského“, podmienila i jeho žánrovú figurálnu maľbu začiatku dvadsiatych rokov (Pohreb. 1921; Golgota. 1921; Bača a smrť. 1921). Od melanchólie obrazov bratislavskej periférie, nebolo ďaleko k romantickej ponurosti týchto, niekedy až pitoreskne rozvravených žánrových kompozícií: „... Alexyho reakcia na predstieranú idylu života prostého človeka blížila sa ku krajnosti preexponovania baladického prvku...“. A práve fenomén Veselým identifikovanej, baladickosti Alexyho raného žánru, celkom ovládne duchovný podtext diel našich dvoch maliarov v nasledujúcich „rokoch revolty“.
Zoznam diel autora: