10. November 2015, 19:00
Biografia: Narodil sa 11. 1. 1899 v Turanoch nad Váhom, zomrel 15. 12. 1968 v Trenčíne. Od 1918 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti), 1919-24 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Loukota, Bukovac, Pirner, Obrovský, Švabinský). V Prahe krátko navštevoval súkromnú školu A. Kalvodu. 1921 bol na študijnom pobyte na súkromnej maliarskej škole prof. Deluga vo Viedni. Po absolutóriu pôsobil v Turanoch, 1930-31 v Martine, 1957-62 v Čemiciach, 1962-68 v Trenčíne. 1929 spolu s Palugyayom študijná cesta do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska. 1930-33 spolupráca s Alexym a Palugyayom (cesty na Oravu, Detvu, Pohronie). 1932 spolu s Alexym cesta do Poľska. 1936 účasť na Bienále v Benátkach, 1936-37 študijné pobyty v Juhoslávii. 1937 cesta do Poľska a Švédska. 1920--1930 pravidelne vystavoval so Spolkom slovenských umelcov, v tridsiatych rokoch so Združením slovenských umelcov, 1939--1945 so Spolkom slovenských výtvarných umelcov, po 1946 so Skupinou výtvarných umelcov 29. augusta. 1934 vystavoval vo Viedni, v rokoch 1942, 1958 a 1967 boli jeho diela vybraté do kolekcie pre Bienále v Benátkach. Najdôležitejšiu výstavu súborného diela mal v Bratislave (1960-1961, Slovenská národná galéria). 1979 sprístupnená stála expozícia diela umelca v galérii M. A. Bazovského v Trenčíne, ktorá spravuje maliarovu pozostalosť.
Literatúra: Cincík, J.: Miloš A. Bazovský. Náčrty. Martin 1945; Vaculík, K.: Miloš Bazovský. Bratislava 1958; Vaculík, K.: Miloš Alexander Bazovský. Bratislava 1967; Abelovský, J., Ruttkay J.: Miloš A. Bazovský. Bratislava 1999.
Poradové číslo: | 8 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1928
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku.
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 30 x 60 cm
Značené: Značené vpravo dole "Bazovský"
Popis:
„Senníky v noci“
sú zberateľsky vzácnym príkladom ranej tvorby Miloša A. Bazovského. Teda ešte pred osudovým stretnutím a vzájomnou spoluprácou triumvirátu Alexy – Bazovský – Palugyay roku 1929. Bazovský mal vtedy už za sebou prvé obdobie maliarskych rozbehov. Na ich začiatku mu podľa Karola Vaculíka bola „oporou … realisticko – impresívna, dojmová metóda, prebudovaná na osobný názor sugestívnou silou spontánnej maliarskej emócie. Nejde však v žiadnom prípade o impresionizmus, najmä nie v jeho noetickej podstate. Je to iba osobne prežité, prebásnené pochopenie odrazu skutočnosti… realistická svetonázorová báza. V pozadí stojí podľa Karola Vaculíka veľký príklad Ladislava Mednyánszkeho; Bazovskému neobyčajne blízka, príbuzná výtvarná filozofia, vychádzajúca z analogických tvorivých i myšlienkových postulátov. Potom je tu tragicky ukončené dielo Slavíčkovo. Na najmä básnický, obsahový koncept Preislerov…“ Bazovského monografista dokladá tento tak trochu konzervatívny, muzeálny výber študentských vzorov obrazmi, akými boli kalvodovský Súmrak (1920), v ktorom nachádza „… možno nie celkom uvedomelý -- pokus o zjednodušené, monumentalizované podanie, o istý štylizačný prvok“ , Smrť v Stromovke (1921), či Ustatý (1923), ktorých sociálny sentiment zasa poukazuje na Mednyánszkeho, alebo Jarná idyla (1924) s príznačnou preislerovskou ikonografickou schémou dvojice zaľúbencov zasadených do hornatej krajiny. Aj keď Bazovského nástupné obdobie, vymedzené približne rokmi 1920 – 1927, už asi nie je – pre fragmentárnosť umelcovej pozostalosti z tejto periódy -- korektným spôsobom rekonštruovateľné, predsa len sa zdá Vaculíkovo príkre rozčlenenie filiácií Bazovského začiatkov na „maďarské“ a „české“ trochu tendenčné. Najmä ak prvé zrelšie výsledky týchto Bazovského úsilí -- Motív z Turian (1924), Štúdia zimnej krajiny (1925 – 1926), Krajina s mostom (1926), Štúdia jesennej krajiny. (1925 – 1926), Jarný potok (1927) – sú Vaculíkom klasifikované z pohľadu ďalšieho vývinu umelca ako neperspektívne, vo svojej podstate retardujúce: „… snaha o veľkú krajinársku koncepciu v duchu neskorého obdobia Mednyánszkeho, v duchu francúzskeho ranoimpresionistického kultu maliarskeho rukopisu. Je to istý progresívny prvok, ale aj značný ústupok. Pokrok v technickej virtuozite rukopisného prednesu, v suverenite maliarskej koncepcie, ústup v najzásadnejšej veci: v autochtónnej slovacite výtvarného vyjadrenia“.
Zoznam diel autora: