Čiernohorka

Rok: Okolo 1862 - 65

Technika: Kresba uhľom na kartóne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 85 x 55 cm

Značené: Neznačené

Popis:

„Čiernohorka“

je zberateľsky zaujímavou ponukou kresbového diela Jaroslava Čermáka, vynikajúcej osobnosti českého romantizmu 19. storočia. Kresba sa viaže k azda najdôležitejšiemu okruhu maliarovej tvorby – romantickej heroizácii národno oslobodzovacieho boja Čiernej Hore proti tureckej nadvláde (Zajatie Čiernohorky, Ranený Čiernohorec, Čiernohorská madona, Dalmatínska svadba). Slovanské motívy a ľudové prvky sa objavovali v Čermákových obrazoch už od roku 1851 v podobe jednotlivostí z dalmátskych, slovinských a slovenských krojov. Zaobchádzal s nimi z počiatku skôr ľubovoľne, v čistej podobe nenachádzame v ranom období ani jeden autentický ľudový kroj. Išlo len o navodenie národného charakteru u plátien, ktorých námetom bol v skutočnosti skôr všeobecný obsah. Na Čermáka určite zapôsobil Slovanský zjazd v Prahe, ku ktorému dali impulz radikálnej demokrati. Jedným z účastníkov bol tiež dr. Dušan Lamble, znalec archeologických, národopisných a jazykovedných pamiatok Juhoslovania, prekladateľ, ktorý v Prahe publikoval niekoľko článkov o Juhoslávii. Lamble bol Čermákovi poradcom pred jeho prvou cestou na slovanský Balkán v roku 1858. Bola len akousi prvou orientáciou v tejto pre neho novej oblasti maliarskych záujmov. Vracal sa sem opakovane v nasledujúcich rokoch a stala sa mu rozhodujúcim zdrojom umeleckých objavov, doživotnú inšpiráciou jeho diela. Z Prahy odišiel cez Brno a Slovensko, ďalej do Budapešti a odtiaľ do Chorvátska a Hercegoviny, Dalmácia a na Čiernu Horu. Táto najjužnejšia slovanská krajina ho očarila zo všetkých najviac. Spoznal ju v dobe hlbokých spoločenských premien, kedy sa takmer patriarchálnej poriadok menil v novodobú spoločnosť. Zastihol tu ešte tradičné spoločenské normy, našiel tu ľudové básnictva a epos. Objavil národný kroj, ktorý nosil nielen prostý ľud, ale aj kniežacia rodina. Stretol sa tiež s nedotknutou, divokou prírodou, ktorá tvorila veľkolepý rámec charakternému hrdinému ľudu. Hlavné túžbou vtedajšej čiernohorskej spoločnosti bola vôľa k slobodnému životu národa i jednotlivca tvárou v tvár násilia, ktoré ju ohrozovalo. Uvedomme si, že Čierna hora bola celé stáročia vystavená tureckému nebezpečenstvu v absolútnom osamnění, čo do značnej miery formovalo celý charakter krajiny aj jej obyvateľov. Tento charakter a situácia Čiernohorcov do značnej miery korešpondovali s romantickým poňatím života, s romantickým umením a umeleckým názorom. Čermák nemusel vymýšľať romantické témy, veľkú dávku romantiky teraz mal priamo pred svojimi očami. Nie je isté, či sa na juh nevrátil ešte pred svojou druhou dlhšou cestou, ktorú podnikol z Paríža opäť cez Prahu v auguste 1862. Vtedy dorazil na čiernohorské územie v septembri 1862,  práve uprostred vojnového konfliktu s Tureckom, sám sa zúčastnil bitky neďaleko hlavného mesta Cetinje a až v januári 1863 sa vrátil do Paríža. Po krátkej dobe, hneď na jar, odchádza späť na skutočne dlhodobý pobyt, trvajúci až do jari 1865. Tento pobyt sa napokon stal rozhodujúcim pre smerovanie jeho zrelej tvorby od idealizujúceho romantizmu k naturalizmu (vplyv maliarov z barbizonskej školy, s ktorými bol počas parížskych pobytov v osobnom kontakte).

Zoznam diel autora:

Čiernohorka