10. November 2015, 19:00
Biografia: Narodil 6. júla 1932 v Košiciach, zomrel 24. augusta 1992 tamže. 1952 – 1958 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení grafiky u profesora Vincenta Hložníka. Celý život tvoril v Košiciach, kde aj pôsobil na Ľudovej škole umenia. Bol iniciátorom založenia tvorivej skupiny ROVEŇ.
Literatúra: Markovič, P.: Alexander Eckerdt (1932 – 1992). VSG, Košice 2007; Markovič, P.: Alexander Eckerdt. Maľba. Galéria Júliusa Jakobyho, Košice; Zábranská, L.: Alexander Eckerdt. Výběr z díla. Kat. výst. Oblastní galerie výtvarného umění, Zlín 1982.
Biele torzo. 1972. SNG Bratislava
Poradové číslo: | 86 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1988
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane štítok s popisom diela.
Technika: Kombinácia techník na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 180 x 120 cm
Značené: Značené vpravo dole "Eckerdt 88"
Popis:
“Jednonohý bežec”
je reprezentačným, často publikovaným dielom Alexandera Eckerdta. Okolo tohoto košického, dodnes plne nedoceneného a umelecko-historicky nezhodnoteného maliara sa behom času vytvoril akýsi kult. Je maliarom pre zasvätencov, má svoj úzky, ale neobyčajne verný okruh obdivovateľov a zberateľov. Objektívne vzaté však – najmä v šesťdesiatych rokoch určite patril k progresívnemu jadru súdobého výtvarného diania. Podľa Zsófie Kiss-Szemán: “… na umeleckú scénu vstupuje koncom 50. rokov a snaží sa o programovo moderný prejav a výraz s novou formou. V prvej polovici 60. rokov maľuje obrazy so zredukovanou, temnejšou farebnosťou, voľnou skladbou a snahou vyrovnať sa s odkazom syntetického kubizmu. V jeho dielach prevláda poetickosť s reminiscenciami na M. Chagalla, ale aj na F. Tichého. Tieto snahy sú sprevádzané zrieknutím sa perspektívy, kompozičnou neviazanosťou a jasnou naratívnosťou, ktorej sa maliar napriek zdaniu nikdy nevzdal. Od 70. rokov v jeho maľbe sledujeme istú ustálenosť, a to nielen v kvalite, ale aj v tematických okruhoch: motívy lásky, rodiny, ženy, od konca 70. rokov najmä krajiny. Obidva tieto tematické okruhy dostávajú lyrický a meditatívny charakter. Eckerdt nachádza svoj štýl v hranatých figúrach umiestnených do civilného prostredia, ktoré ozvláštňuje svojskými poetickými metaforami. Vďaka týmto prvkom jeho tvorba dospieva na prah zvláštnej imaginatívnej maľby. Výrazná, až exaltovaná farebnosť diel sa postupne stupňuje, dôraz je kladený na jej priamu opticko-zmyslovú funkciu a jej intenzita sa pohybuje na hranici znesiteľnosti. Intuitívny prístup a výraz, sklony k poetizácii a záujem o automatizmus tvorivého procesu sa prejavujú najmä v kresbe a grafike, ktoré v umelcovej tvorbe predstavujú spolu s maľbou plnohodnotný umelecký druh…”. Známy košický kunsthistorik, kultúrny aktivista a umelcov priateľ, Gabriel Kládek pripomína Eckerdtovo umenie oveľa osobnejšie: “….ovládal fenomén obojručnej kresby. Ide o vskutku ojedinelú techniku. Bol ľavák, pravú ruku používal ako ľavú. Prioritu však mala ľavá ruka. Maľoval akt krásnej ženy tak, že aj v jednej aj v druhej ruke mal ceruzku a kreslil zároveň. Toto je aj vo svetovom kontexte veľmi významná vec, na jednej strane bol lyrický a na druhej strane nekompromisný človek… Už ako mladík mal veľké problémy v škole. Napríklad z gymnázia ho vyhodili s pätorkami na vysvedčení od hora až dole. On si to vysvedčenie rozmnožil a rozdával ho známym ako výsmech vtedajšieho školstva. Zobrali ho na VŠVU do Bratislavy, do ročníka súdruha Čemického. A ten ho vykopol s odôvodnením, že Eckerdt nemá cit pre farbu! Bol z toho nešťastný, možno by sa bol aj obesil, ale život mu zachránil Vincent Hložník, ktorý ho zobral späť do svojho grafického ateliéru. Hložníka považoval za svojho otca. Nebyť jeho, možno by bol z neho amatér. Eckerdt by dal aj život za pravdu. Bol jedným zo zakladateľov a kľúčových členov občianskeho hnutia Verejnosť proti násiliu v Košiciach….” .
Zoznam diel autora: