10. November 2015, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 108 000 Deti. 1946-47. Olej na plátne. 96,5 x 119 cm. (108. zimná aukcia, 04.12.2012)
€ 102 000 Uspávanka v poli. 1935. Olej na plátne. 97 x 113,5 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 85 000 Priadky. 1929. Olej na plátne. 80 x 100 cm. (113. večerná aukcia, 12.11.2013)
€ 45 000 Važecká priadka v zime . 1931. Olej na plátne, dublované. 74 x 92 cm. (110. večerná aukcia 23.04.2013)
€ 40 000 Mariška Švihrová. 1938. Olej na plátne. 40 x 32 cm. (119. večerná aukcia , 11.11.2014)
€ 38 000 Kosec. 1948. Olej na plátne. 46 x 64 cm. (117. letná aukcia, 10.06.2014)
€ 36 000 Dievča pri kláskovaní.. 1932. Olej na plátne, 65 x 91 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013)
€ 32 000 V jeseni. 1943. Olej na plátne. 66 x 93 cm. (105. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 12.06.2012)
Poradové číslo: | 32 |
Odhadovaná cena: | 45 000,00 – 55 000,00 € |
Konečná cena: | 55 000 € |
Rok: 1931
Proveniencia: Významná súkromná zbierka na Slovensku. Podľa informácie terajšieho majiteľa: „...obraz pochádza zo zbierky rodinného priateľa Hálu, ktorý vlastnil najväčšiu zbierku Hálových obrazov v Čechách. Obraz bol po jeho zakúpení, reštaurovaný jeho synom akad. maliarom Janom Mikulášom Hálom. Obidvaja jeho synovia sa pri reštaurovaní zhodli v názore, že sa jedná o jedno z najlepších diel ich otca a vyniká nad ostatné svojim expresívnym poňatím. Dokonca starší z nich si pamätal (ročník 1925) , že obraz vznikol ako portrétna záležitosť priamo v zimnej krajine a spomína ako otcovi pri jeho maľovaní nosieval teplé jedlo...“.
Technika: Olej na plátne, dublované
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 74 x 92 cm
Značené: Značené vpravo dole "J. Hála 31"
Popis:
„Važecká priadka v zime“
je vyslovene galerijné dielo Jana Hálu zo zlomového, rozhodujúceho roku jeho umeleckej dráhy. Sedemnásteho júla 1931 horí starý Važec. Za šesť hodín ľahlo popolom takmer päťsto drevených domov. Hálovu drevenicu, ako jednu z mála, požiar ušetril, jeho svet sa však akoby v jednej chvíli zrútil: „… zomrelo, zomrelo moje potešenie, radosť moja je tu pochovaná, po cintoríne chodím a neviem, neviem, kam pochovať svoj smútok a žiaľ. V srdci ho musím uložiť, niet tu miesta, kde by som ho pochoval...“. Rok 1931 je dôležitým periodizačným medzníkom Hálovho umenia. „Jeho realita“ dostala povážlivú trhlinu. Maliar je odteraz nútený maľovať spamäti, umelo komponovať svoje obrazy. Upína sa k vnútornej zásobe básnivých predstáv. To však aj logicky viedlo k tomu, že pôvodnú, z reality čerpajúcu dekoratívnu výrazovosť podriadil metaforickému maliarskemu výkladu, ikonickej symbolike. Výraz je nahradzovaný inotajom. Po roku 1931 teda retrospektívny zámer postupne odvedie Hálovu maľbu od foklorizmu aj od rôznych plôh relatívne svojbytného skusovania rôznych polôh artistnej, rukopisnej štylistiky. Národopisný zreteľ i jeho nadosobný, postimpresívny štýlový výklad strácajú prvoradý význam. Kroj zaznamenávaný v jemných podrobnostiach stáva sa výtvarným prostriedkom vnútornej charakteristiky, bytostným znamením človeka. Je zaujímavé, že súveká kritika očividný (a bezpochyby závratný) prerod Hálovho umenia od začiatku tridsiatych rokov vôbec nepostrehla. Pravidelný glosátor jeho diela Ľudovít Kudlák opätovne a stereotypne tvrdí to, čo predtým: „Hálove oleje sú úprimným folklórom, ktoré v prvom rade budú zaujímať múzeá a etnografov“ a ďalej maliarovi radí: „Žiadalo by sa viac expresívneho videnia v Hálových obrazoch…“ Na rozdiel od Kudláka, Vladimír Šuman v Eláne zasa dáva „radostného a roztancovaného“ Hálu za príklad „slovenským expresionistom“, ktorí sa mu zdajú príliš „melancholickí“. Šumanova výčitka sa týka výstavy slovenského umenia v pražskom Mánese (1931). Je pritom paradoxné, že Hála bol na výstave zastúpený práve staršími, a teda „melancholickými“ dielami – Starý Paľoško Čupka (1923), Starý Važec v zime (1925) a Važecká mladucha (1928). Z tohoto zreteľa je tiež zaujímavé, že Hálovi ako jednému z mála zúčastnených maliarov odkúpila prezidentská kancelária z výstavy jeden obraz (Važeckú mladuchu). Hálovo heroické, munumentalizačné vzopätie bolo súbežne sprevádzané akousi lyrizujúcou, maliarskou obdobou, upomínajúcou na inú stránku slovenského mýtu, na východiská národnej romantiky, hľadajúcej ľudský i krajinný „pratvar“, označujúci podstatu povahy národa. A ten sa vždy videl v okrúhlosti, nežnosti, citovosti, malebnosti slovenského človeka i krajiny. A práve predkladaná „Važecká priadka v zime“ je vynikajúcim zástupcom tohto typu Hálovho umenia.
Zoznam diel autora: