10. November 2015, 19:00
Biografia: Narodil sa 19. 1. 1890 v Blatnej, zomrel 17. 5. 1959 vo Važci. 1909 súkromná maliarska školu F. Engelmüllera v Prahe, 1910-15 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner). Od 1923 žil ako výtvarník v slobodnom povolaní v podtatranskej dedinke Važec. 1925 stáva členom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1926 zakladá, spolu s maliarmi F. Havránkom, V. Hohausom, I. Kučerom a architektom V. Jeřábkom Umelecký spolok Tatran. (spolok sa rozpadol roku 1929), .nástenné maľby v Evanjelickom kostole v Pribiline. 1928 vstupuje do Umeleckej besedy Slovenska, stáva sa členom redakčnej rady Časopisu Československé ráno, dostáva objednávku od Ministerstva školstva na vypracovanie závesných obrazov štyroch ročných období a tiež krojovaných postáv. 1929 berie si za ženu dávnu priateľku s mladosti Rinu Chlupsovú. 1931 - 17. júla horí starý Važec. Za šesť hodín ľahlo popolom skoro päťsto domov. Samostatne vystavuje vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach (úvod v katalógu J. Polák), účasť na výstave Slovenského umenia v pražskom Mánese. 1955 čestný predseda Prípravného výboru založenia Liptovskej obrazárne Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. 1966 jeho diela sú inštalované v prvej stálej expozícii Slovenskej národnej galérie Dvanásť storočí výtvarného umenia na Slovensku. 1977 Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši sprístupnila v jeho dome vo Važci pamätnú izbu a stálu inštaláciu jeho diel. Okrem maliarstva sa venoval i literárnej tvorbe a ilustrácii - patrí k zakladateľom modernej slovenskej ilustračnej tvorby pre deti.
Literatúra: Lenko, J.: Jan Hála. Bratislava 1951; Abelovský, J.: Jan Hála. Bratislava 1977; Jankovský, M., Petránsky, Ľ.: Jan Hála. Výber z diela. Martin 1982; Abelovský, J.: Jan Hála. Trenčín 2007.
Poradové číslo: | 5 |
Odhadovaná cena: | 6 000,00 - 7 000,00 € |
Konečná cena: | 6 100 € |
Rok: 1946
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane venovanie prof. Markovi.
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 23 x 22 cm
Značené: Značené vpravo dole "J. Hála 46".
Popis:
„Žena s ovečkou“
je dokladom jednej súvislej námetovej línie tvorby Jana Hálu. „Čistá“ krajinomaľba (len občas s figurálnou štafážou) si totiž počas celého rozvinu maliarovho umenia udržiavala vyrovnanú kvalitu. Možno preto, že figurálna kompozícia bola vždy (alebo takmer vždy) poľom výpovede „čohosi navyše“, plenér má výrazne „oddychový charakter“, je miestom, kde Hála chce „iba maľovať“. Ak sa teda najmä v neskorších „figurálkach“ nevyhne istej teatrálnosti, jeho krajiny si zachovávajú čaro a pôvab nezaťažený „mimoobrazovými“ ambíciami. Od spomínaných raných blatnických krajín sa klenie slohovo vyvážený oblúk plenérov k prácam z konca dvadsiatych a zo začiatku tridsiatych rokov (Zbieranie švábky, 1929; V zime na Váhu, 1931), aby sa maliarstvo svetla, luminizmus, nebadane premenilo na postimpresívne štylizácie krajín z krátkeho vynúteného pobytu v Blatnej (Blatenský zámok z južnej strany, 1939; Blatenský zámok od severu, 1940), s dôrazom buď na výrazovosť rukopisnú a koloristickú (Žatva pod Tatrami, 1942; Na salaši, 1944; Cez poludnie, 1945; Na pastve, 1949), alebo na náladovosť a malebnosť tvarov krajiny (Vyberanie zemiakov, 1943; Sadenie zemiakov, 1943; V jeseni, 1946; Chalupa v zime, 1955). Predkladané dielo súvisí aj s dramatickými okolnosťami umelcovej bigrafie. 1. apríla 1939 je ako nežiadúca osoba vypovedaný do Čiech. Je to tak trochu paradoxné, že človek, ktorého dielo je jediným vyznaním lásky k Slovákom, zrazu nemá miesto v novom, národnom štáte. Hála je tak prinútený vrátiť sa do rodnej Blatnej. Tiesnivé pomery protektorátnych čias iste neboli najlepším povzbudením pre umeleckú tvorbu, ale maliar naďalej pokračuje v práci. V tom čase vytvára aj jeden zo svojich vrcholných knižných projektov a zároveň akúsi poctu rodnému kraju – akvarely pre knihu J. Š. Baara Jan Cimbura (1940). Ústredná postava románu, typický jiráskovský „selský spravedlivec a mudrák“, bola Hálovi akiste blízka. Putimské dejisko románu poznal už z čias vojenskej služby. V píseckom múzeu študuje repliky starých vidieckych chalúp, ktorých autorom bol Hálov krajan Václav Šebele. A samozrejme, chodí po okolí Písku a skicuje krajinárske motívy, ktoré nachádzajú definitívu nielen v akvarelovom sprievode knihy, ale aj v samostatných olejomaľbách (Juhočeská krajina, 1939; Krajina od Písku, 1940). Važťania však na Jana Hálu nezabudli. Na ich početné žiadosti umožňujú Hálovi príslušné úrady opätovný návrat do Važca. Pätnásteho októbra 1940 sem prichádza aj s celou rodinou. V roku 1942 mu vychádza kniha Pod Tatrami, akési sumárum jeho literárnej a kresbovej aktivity na „važeckú“ tému, zúčastňuje sa na Bienále v Benátkach a na niekoľkých výstavách jednotného a jediného vtedajšieho výtvarného združenia – Spolku slovenských umelcov. Aktívne sa zapojil do Slovenského národného povstania. Niekoľko mesiacov je vo vyšetrovacej väzbe v Spišskej Sobote. Po oslobodení bol za svoju odbojovú činnosť vyznamenaný Zlatou hviezdou partizánskeho oddielu Vysoké Tatry. Skrátka – opäť cítiť jeho aktívnu prítomnosť vo výtvarnom, ale aj v spoločenskom a politickom živote Slovenska. Prah nových čias sa však už umelcovi nepodarilo prekročiť.
Zoznam diel autora: