„Mičiná“ je zberateľsky vzácnym dielom ranej maliarskej tvorby Milana Laluhu. Podľa Kataríny Bajcurovej: „... v zmysle odkazu tvorby klasikov európskej a slovenskej moderny si Laluha vytvoril konštantný maliarsky štýl rozvíjajúci kubofuturistické východiská. Tvorí ho typický, monumentálne štylizovaný tvar nelomenej, ohnivej farebnosti uzavretý do racionálne definovanej lineárnej kontúry a kompozičnej skladby. Výtvarnú metaforu domova, harmóniu človeka a sveta nachádza v tradičnom, vidieckom prostredí: duchovným rodiskom jeho tvorby je stredoslovenská dedina Dolná Mičiná, krajina jeho detstva, ktorá sa mu stala umeleckým osudom. Veľmi skoro objavil a našiel svoj charakteristický výtvarný vzorec, tzv. laluhovskú formulu obrazu (Oskár Čepan), konštantný štýl, svojským spôsobom rozvíjajúci kubo-futuristické východiská. Obraz stavia z veľkých hranatých a zaoblených foriem, kresaných priam sochárskym spôsobom. Zároveň však tvary oživuje farbou – typickým žiarivým, až ohnivým akordom, k červenej a žltej pridáva zelenú a modrú farbu, doplňuje kontrastom čiernej a bielej. Raz volí mäkkú farebnú stupnicu, inokedy siahne po potemnelých tónoch a výsledkom je tlmený šerosvit. Tematizuje tu duchovné rodisko svojej tvorby, stredoslovenskú dedinu Dolná Mičiná, krajinu detstva a mladosti, ktorá sa mu stala umeleckým osudom. Nie je ale maliarom púhych folklórnych námetov. S mimoriadnou, priam halucinačnou posadnutosťou variuje vo svojej tvorbe rozmanité podoby tohto sveta: dedinu v nočných a denných podobách, stromy i domy, zátišia, ženy a mužov, koscov i hrabačky. Výsledkom je obraz pohybujúci sa na zvláštnej hranici zobrazujúceho a nezobrazujúceho, tradičného námetu a netradičnej, modernej formy, archaickosti a novátorstva. Obraz ako zvláštna vizuálna fikcia a poetická metafora zároveň...“.