Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY MALOFORMÁTOVÝCH DIEL LADISLAVA MEDNYÁNSZKEHO DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
€ 42 000,- Stádo pred búrkou. 1895-1900. Olej, plátno, kartón. 45 x 60 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) € 29 000,- Šach so smrťou. Okolo 1895. Olej na dreve. 26x 21 cm. (119. večerná aukcia , 11.11.2014) € 26 000,- Časť parku so zámkom. Okolo 1890. Olej na plátne. 26 x 31 cm. (101. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností, 06.12.2011) € 23 000,- Lesné zátišie. Okolo 1890. Olej na plátne. 50 x 55 cm. (117. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 10.06.2014) € 21 000,- Zasnežené štíty nad riekou Poprad. Okolo 1900. Olej na plátne. 42, 5 x 52, 5 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013) € 19 252,47,- Zimná krajina. Okolo 1890. Olej na plátne. 39 x 59 cm. (47. jarná aukcia, 9. 3. 2004) € 18 200,- Horský potok so skalnatým korytom.. 1900-1905.. Olej, plátno. 45 x 55 cm. (104. večerná aukcia. 29.05.2012) € 17 900,- Stromy v lese. Okolo 1890. Olej na plátne. 41 x 31 cm. (111. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 11.06.2013) € 17 800,- Kryhy na rieke. 1880- 1890. Olej, mahagón. 45 x 36 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) € 17 700,- Tatranská krajina v mesačnom svite. 1895-1900. Olej ,mahagón. 46 x 38 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) € 17 700,- Horská bystrina. Okolo 1890. Olej na plátne. 27 x 41 cm. (121. jarná aukcia výtvarných diel, 17.03.2015)
„Pri jazere“ dokladá tvorbu Ladislava Mednyánszkeho z druhej polovice 80. rokov 19. storočia. V tomto období tvoril často menšie práce, zachytávajúce zväčša krajinu. Zostali nadčasovým dokladom „onoho“ okamihu aj pre nasledujúce obdobia. Mednyánszkeho tvorba sa diala z vnútornej potreby tvoriť, čoho sú predkladané maloformátové oleje excelentným príkladom. Poučený Mníchovom, Barbizonom a viac menej etablovaný v budapeštianskych a viedenských umeleckých kruhoch neúnavne maľuje a svojským spôsobom definuje (vyrovnáva sa) rozpor medzi realizmom a „artistnou nadsázkou“. Už Mednyánszkeho „realizmus“ zo 70. rokov 19. storočia však nebol len doslovným komentárom krajiny, otrockým prepisom skutočnosti. Stále viac sa prostredníctvom prízvukovania istého momentu približoval k „náladovému“ chápaniu zachyteného. Čo teda vnímal ako artistnosť? Novšia slovenská umenoveda (Vaculík) veľmi správne videla Mednyánszkeho krajiny ako metafyzický fenomén a priestor pre filozofickú meditáciu. Toto tvrdenie je však skôr vyjadrením obsahu toho, čo sám autor chápal aj skrze formu a technické riešenie kompozície, čo potvrdzujú aj jeho denníkové záznamy. Predkladané dielo ukazuje výsek z krajiny, maľovaný s Mednyánszkemu vlastnou ľahkosťou. Zrejme aj v nej sa ukrýva tajomstvo onej umeleckosti, ktorú sa ešte začiatkom 80. rokov, podľa vlastných slov len snažil docieliť. Výrazovými prostriedkami sa pre prítomnú kompozíciu stali majstrovský „dotyk“ štetca, lazúrne vrstvy a jemné prelivy farieb, ktoré v ďaľších desaťročiach dozreli do pastóznejšej maľby a hlbokého koloritu. Mednyánszkeho tvorba zo 70. a 80. rokov 19. storočia nesie v sebe odkaz luminizmu, maliarstva svetla, čím predložil vlastné riešenie problému nového krajinárstva po nástupe impresionistov.
