Lola – Epitaf

Rok: 1966 - 67

Proveniencia: Súkromná zbierka v Čechách. Vystavované: Galerie Raymonde Cazenave, Rue De Beli. Paríž 1966-67. K dielu je priložené potvrdenie o autenticite vystavené a podpísané autorom (s fotografiou diela).

Technika: Laminát, epoxid, sadra, drevo

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 57 x 46 x 15 cm

Značené: Značené na spodnej strane "Alex Mlynárčik Lola (Epitaph), 1967"

Popis:

„Lola - Epitaf“
je zberateľsky exkluzívne dielo Alexa Mlynárčika. Objekt bol súčasťou jeho parížskej výstavy, ktorá mu takpovediac „otvorila svet“. Jej kurátor, francúzsky renomovaný teoretik Pierre Restany o tom píše: „...  v júni 1966 Alex prezentoval svoje „Permanentné manifestácie“ v galérii Raymonde Cazenave v Paríži. Vystavil výber objektov svojej nedávnej tvorby. Reliéfy, poznačené našou stopou, sa stali najčistejšími telesnými aj časovými fetišmi. Vystavené torzá ženských tiel, vydané kúsok po kúsku dravosti našej posadnutosti. Klincovanie svätého Šebastiána pridalo sérii sadomasochistický znak bolesti. Stély – epitafy, hodiny s ciferníkmi bez ručičiek. Hudobné skrinky – balzam pre našu úzkosť bytia....“. Iný francúzky kritik dodáva: „...  roku 1967, rozvíjajúc  témy svojho trojrozmerného prejavu, Mlynárčik zhromaždil v galérii Raymonde Cezanave v Paríži nahé ženské figuríny a rozmiestnil ich konvenčne znehybnené, v simulácii nášho každodenného správania. Tento sexualizovaný priestor, ktorý sa opäť núkal záznamom našich neformulovaných túžieb, sa ocitol v brutálnej konfrontácii so signalizáciami Miloša Urbáska (1932) získanými serigrafickým prenosom typografických číslic a písmen, fragmentovaných a zväčšených do formy mestských ideogramov, ktoré sa ponášajú na nástenné počítače a reklamy. V ten istý rok pozval Pierre Restany Mlynárčika do Superlundu, kde umelec znázornil rozmiestnenie týchto trojrozmerných stretnutí zväčšenými fotografiami aktov na členitých paneloch, ktoré sa mohli slobodne popísať a ktoré ako celok vytvárali labyrint, sexualizovaný priestor, narúšaný našim prichádzaním a odchádzaním...“ (Raul Jean Moulin, Opus, č. 9,12. 1968). Parížska premiéra sa skrátka stala „hviezdnou hodinou“ Alexa Mlynárčika, jeho chápania bezprostredného vzťahu umenia a života: “… v Paríži strácalo abstraktné umenie obdivovateľov. Ako sa vyvíjalo, prišli epigóni, ktorí majú ďaleko od základných definícií umenia, ktoré bolo zahltené nefigurálnou tvorbou. Restany prišiel s teóriou, že aj realita môže mať svoju poéziu, čaro, význam. Do stredu záujmu sa dostal objekt reálnej potreby, ktorý bol povýšený na umenie, a to bola podstata. Hľadal som však svoju cestu. Tam som sa vrátil k stene. Prvý môj obraz bol – stena s nápisom. Je to ľudské posolstvo. … No a v Paríži som v roku 1966 uskutočnil prvú výstavu, kde som ponúkol návštevníkom tvorivú spoluúčasť - inštalované obrazy, objekty, mohli popísať odkazmi, nápismi, poznámkami, čímkoľvek; inými slovami, zanechávali na týchto artefaktoch svoje posolstvá. To bol prvý krok k tomu, čo nasledovalo celé roky a čo kvalifikujem ako spolutvorivú účasť diváka na tvorbe...“.

Zoznam diel autora:

Donácia pre Bienále mladých v Paríži (Koncept)Sprievodný buletin k akcii Deň radosti-Keby všetky vlaky svetaČasIngresZ cyklu Metro - ParížKeby všetky ženy sveta ...Palm Beach I.Palm Beach II.Paridov súdOdkiaľ prichádzate a kam idete?ZabíjačkaPalm Beach (Metamorphoses) IIPalm Beach (Metemorphoses) IIIPalm Beach (Metemorphoses) ILolaLola – EpitafRomantické krajiny slovenské (Z cyklu Čičmany)Herbár. (Jinak bylinář velmi užitečný)Čas - Delta airlinesIngresPage 20EKG (Epitaf)