je typickým dielom Miloša A. Bazovského z druhej polovice 40. Rokov. Po takmer dvojročnej pracovnej nečinnosti začína Bazovský na jar 1946 kresliť. Opätovne prichádza k slovu inšpirácia umením starého Egypta. Tentoraz však celkom oslobodená od predchádzajúcich nacionalistických konotácií: „…základným prvkom obrazovej výstavby ostáva mu tvar a plocha. Plocha stvárnená do jednoduchého, konkrétne vymedzeného, no nie stroho ohraničeného tvaru, ktorý je poňatý s chvejivou maliarskou senzibilitou, so zmmyslom pre osobnostné spracovanie farebnej hmoty. Plocha proti ploche, striedanie lineárneho a plošného rytmu, pôsobivé variovanie princípu horizontály a vertikály, vystriedané občas dramatuzujúcim arytmickým akcentom diagonály – to je zhruba Bazovského maliarsky názor prvých rokov po oslobodení“ (K. Vaculík). Najvýznamnejšie obrazy z roku 1946 -- Práčky, Noc, Námestie, Žltý most stavajú opätovne a azda ešte dôraznejšie na strohej kompozícii. Uplatňuje sa pôsobivosť kontúry a s ňou agresívnejšia farebná škála, na tmavom pozadí a žiarivé farebné akordy – studené žlté, chromoydové zelené, drapové tóny, okry, najmä v nádherných zátišiach -- Zátišie s ovocím a stoličkou (1946), Ovocie (1946), Zátišie (1947), Jarné zátišie (1947).