Aukcie | 128. večerná aukcia
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 180 000 Po žatve. 1922-24. Olej na plátne. 76 x 51 cm .(107. večerná aukcia , 13.11.2012)
€ 176 000 Slovenská rodina. Okolo 1938-40. Olej na plátne. 70 x 100 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 146 000 Z Detvy. 1932. Olej na plátne. 81 x 96 cm. (125. večerná aukcia, 10.11.2015)
€ 120 000 V jeseni - Turiec.. 1947. Olej na plátne, 63 x 83 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013)
€ 98 000 Z bošáckeho kraja.. 1943. Olej na plátne. 84 x 65 cm. (113. večerná aukcia, 12.11.2013)
€ 90 000Na pole (Liptov). 1930 - 32. Olej na plátne. 52 x 75 cm. (119. večerná aukcia , 11.11.2014)
€ 87 000 Z Tisovského kraja.. 1946. Olej na plátne, 66 x 47 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013)
Biografia: Narodil sa 21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. 1903-6 učeň maliarstva a natierčstva v Hodoníne, 1906-9 maliarsky tovariš vo Viedni, kde 1908-9 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-13 študoval na súkromej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-44 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-18 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnutu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973). Venoval sa aj tvorbe pre architektúru a verejný priestor, grafike, ilustrácii, užitej grafike, hudobnej kompozícii a husliarstvu. 1958 mu vyšla knižná autobiografia "Za umením".
Literatúra: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprevodca po živote a diele. Martin 1988; Bajcurová, K.: Martin Benka. Trenčín 2005.
BENKA MARTIN (1888 - 1971)
Krajina z Liptova (Kostolík všetkých svätých v Martinčeku)
| Poradové číslo: | 37 |
| Odhadovaná cena: | 72 000 – 80 000 € |
| Konečná cena: | 80 000 € |
Rok: Okolo 1928
Proveniencia: Významná súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane autorský štítok s popisom diela.
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 88 x 69 cm
Značené: Značené vpravo dole "M. Benka".
Popis:
„Krajina z Liptova (Kostolík všetkých svätých v Martinčeku)“
patrí do prvého obdobia štýlového hľadania monumentalizácie obrazu slovenskej krajiny a jej ľudu v tvorbe Martina Benku. Definitívne sa prejavilo v rokoch 1925 – 28. Jeho povahu charakterizoval Karol Vaculík takto: "...postupne sa ustálilo na veľkej zjednodušenej lapidárnej forme, na istom princípe heroizácie krajiny a človeka, teda na typických prvkoch monumentalizácie. Jej súčasťou boli aj prostriedky štylizácie, pojem statuárnosti a statickosti. Veľký dôraz sa kládol na kompozíciu, pri ktorej princíp symetrality zápasil s prvkami arytmie a zložitejších, náročnejších kompozičných schém. Napokon treba spomenúť farebnosť. Bola neobyčajne dôležitým prvkom obrazovej skladby. Spočívala v redukcii farebnej škály, v prevalencii sýtych, zemitých tónov okrovej, hnedej, ďalej intenzívnej tmavomodrej, v popolavých tmavočervených tónoch". V obraze "Na rieke Orave" nachádzame v zárodočnom štádiu viaceré z týchto maliarskych postupov: jadrnú kompozičnú skratku, plošnosť i expresivitu rukopisného podania. Jednako istá drsnosť, nediferencovanosť temnej farebnosti a svetelnej kompozície, protirečí úrovni maliarovho umeleckého poznania, o ktorom sme hovorili pri miloňovických dielach. Napokon subtílnejšie interpretácie dokazujú, že Benkova tematizácia slovenského mýtu mala oveľa zložitejšie východiská. Sám maliar považoval za zlomové cézanistické obrazy "Ovčiar" a "Práčky pri mlyne v Kiripolci", maľované roku 1919, teda ešte pred druhou oravskou cestou. Nám sa vidí, že za jedno z kľúčových diel by sa mohla označiť aj "Prosba za úrodu" z roku 1920, najmä pre príznačnú pietistickú symboliku, ktorú sprostredkováva už nielen expresia krajiny, ale najmä figurálna stafáž: kľačiaca sedliačka, roľník zo záprahom a v druhom obrazovom pláne náboženská procesia. Dôležité pri tomto obraze je i to, že jeho celková maliarska kultúra, najmä barokovo teatrálna, "čipkovaná" obloha, oveľa jednoznačnejšie a vývinovo preukaznejšie než "Rieka Orava", dosvedčuje súvzťažnosť s Benkovými secesnými, predprevratovými východiskami. Napokon, priamočiara expresivita maliarskeho podania "Rieky Oravy" definitívne a bez pokračovania doznieva v niekoľkých obrazoch nasledujúceho roku (Drevorubači na Fatre, 1921; Jeseň na Spiši, 1921). Neskôr sa ozvala už len epizodicky (Huklievo, 1926), aj to len v súvise s výnimočnosťou, "neslovenskosťou" témy. Bez ohľadu na ďalšie štýlové premeny, boli Benkove heroizačné kompozície vždy podobou jeho osobnej filozofie - práve ona totiž poukazovala k jedinečnej, neverbalizovateľnej kvalite, optickej podobe "slovenskosti". S odstupom času sa tento Benkov čin zdá samozrejmý. Bez ohľadu na to, či jeho maľbu pokladáme za anachronickú, alebo výsostne modernú, reč jej významov je asi každému Slovákovi nevysvetliteľným spôsobom blízka a zrozumiteľná. Nie však v polohe racionálne hodnotiteľnej umeleckej výpovede o slovenskej "realite", ale len ako intuitívne, citovo vnímanej metafory. Zviditeľnenia osudovo záväzného pravzoru fyzickej i duchovnej podstaty nášho národa. Práve na takýto mýtvorný zmysel Benkovho elementárneho prínos nepriamo poukázala svojho času Ľudmila Peterajová: "… v rozhodujúcej chvíli národa, pre ktorý svitalo konečne ráno bolo dôležité, ktorou cestou sa na križovatke dejín pustí. Pre slovenský národ to znamenalo voľbu "tváre", psychofyzickej podoby, v ktorej vstúpilo na kolbište svetových dejín... Preto bolo dôležité, že aspoň maliarstvo vytvorilo typ slovenského človeka. V tvorbe Martina Benku národ spoznal svoju tvár, svoju typickú podobu, zvýraznenú, umocnenú monumentalizujúcim pátosom a predchnutú silou charakteru a vôle v zápase s krásnou, no nežičlivou prírodou a s odvekou biedou. Symbolické vyznenie Benkovho diela stmelilo predstavy ľudu o sebe a dalo im hmatateľnú tvárnosť…". (Ľudmila Peterajová).
Zoznam diel autora:
Aukcie
Novinky |
Blogy |
Objednávka dražby |
Video |
|||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Otvárame v pondelok 13. januára Vážené dražiteľky a dražitelia,
želáme Vám pokojné a radostvé Vianoce. V Soge Vás opäť privítame v pondelok 13. januára 2025. |
Apocalypse Now! Krátke zamyslenie (nielen) o trhu s umením 29.04.2022 Na tomto mieste som sa v uplynulých rokoch snažila prinášať každoročnú krátku správu o stave a zmenách na domácom trhu s umením – pomenúvať nielen tendencie a trendy, ale keď to bolo ... |
|||||||
Mediálny partner:
© Soga.sk | Mapa stránok | Vyhľadávanie
Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.