26. Apríl 2016, 19:00
Biografia: Narodil sa 24. 11. 1909 vo Veľkých Kostoľanoch pri Trnave, zomrel 4. 7. 1945 v Prahe. 1924-26 študoval na Strednej hospodárskej škole v Košiciach, 1926 bol žiakom súkromnej školy G. Mallého v Bratislave (priateľstvo s Mudrochom a Želibským). 1926-31 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Loukota, Obrovský). 1931-32 bol na študijnom pobyte v Paríži (do Prahy sa vrátil na jar 1932). 1933 účasť na výstave Slovenska v Prahe. 1935 prvé príznaky sclerosis multiplex. 1935 samostatný debut vo výstavnej sieni Elánu v Prahe ohlasujúci nástup jeho generácie. 1937 spolupracoval s K. Šourkom na príprave výstavy Staré umenie na Slovensku v Prahe. 1940 samostatná výstava v Alšovej sieni Umeleckej besedy v Prahe. V 1941 a 1943 krátke návštevy Slovenska. Člen pražskej Umeleckej besedy ( 1942 dostal výročnú cenu Umeleckej besedy za obraz Jazdci). 1946 vyznamenaný Národnou cenou za vedu a umenie in memoriam, 1947 Štátna cena in memoriam.
Literatúra: Šourek, K.: Dílo Cypriána Majerníka. Praha 1946; Peterajová, Ľ.: Cyprián Majerník. Bratislava 1976; Zmetáková, D.: Cyprián Majerník. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1980; Peterajová, Ľ.: Cyprián Majerník. Bratislava 1981; Bartóková, E.: Cyprián Majerník (personálna bibliografia). Trnava 1984. Kiss – Széman, Z: Cyprián Majerník. Bratislava 2010.
Poradové číslo: | 24 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1929
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. Získané na 18. zimnej aukcii SOGY (1999).
Technika: Olej na plátne, dublované na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 55 x 41 cm
Značené: Značené vpravo dole "Majerník 29"
Popis:
„Portrét rusovlasej ženy“
je zaujímavým – námetovo ojedinelým – príkladom ranej tvorby Cypriána Majerníka. Podľa všeobecného názoru vedúcej osobnosti celej Generácie 1909, morálneho arbitra jej nepísaného a nevyhláseného programu. Ako prvá sa z generácie na verejnosti predstavila roku 1930 Ester Šimerová, ktorá si v čase prvého roku parížskych štúdií usporiadala malú výstavu na pražskej Národnej triede. O rok neskôr už ako riadna členka vystavala s pražskou Umeleckou besedou. V tom istom roku zaregistrovala pražská kritika úvodné vystúpenie čerstvého absolventa akadémie Cypriána Majerníka na výročnej výstave Obrovského školy. Roku 1931 vystavovali aj Jakub Bauernfreund a Andrej Nemeš -- ešte ako Nowakovi žiaci -- s nemeckou Prager Sezession. Bratislavské publikum sa s tvorbou generácie prvý raz oboznámilo prostredníctvom Šimerovej, ktorá sa roku 1931 (spoločne so sochárkou Júliou Horovou) zúčastnila výstavy Umeleckej besedy Slovenskej. Do súvislostí nášho maliarstva však generácia výraznejšie vstúpila až Majerníkovou účasťou na pražskej výstave slovenského umenia roku 1931 v budove Mánesa, ktorú poriadal Spolok slovenských umelcov. O dva roky neskôr si Majerník spolu so Šimerovou zopakovali účasť "v zastúpení generácie" na reprezentačnej, nadspolkovej I. výstave Slovenska v Prahe.V tejto súvislosti však hádam stojí za zmienku, že Majerník študoval a absolvoval akadémiu nie ako ostatní príslušníci "jadra" generácie u európsky rozhľadeného Nowaka, ale v špeciálke tradicionalistu Obrovského (spolu s ním tu končili štúdiá Bendík a Lehotský, roku 1935 Droppa, začínal v nej aj Mudroch). Hneď po absolutóriu odišiel do Paríža, kde bez inak obvyklého štátneho štipendia doslova živoril od konca roku 1931 do jari roku nasledujúceho. Napriek tomu mal parížsky pobyt pre jeho maliarstvo rozhodujúci význam: utvrdil ho v ešte školskom obdive k Mattisovi (najmä akty Ležiaca, 1931; Ležiaci akt -- Hanblivá, 1930, intímna Čítajúca, 1930 i neskoršie diela -- Okno, 1933; Odpočívajúca, 1933) a k Derianovi (Vilka v záhrade, 1930). Ležiacu vystavoval aj na výstave Spolku slovenských umelcov roku 1931 v Prahe a dostal za ňu príznačný odsudok: "... farebný zmätok a tvarové zúfalstvo Cypriána Majerníka nie sú ničím, len násilnou výstrednosťou a nemajú v sebe ani zamak slovenskej pôvodnosti". Nakrátko ho očarilo i maliarstvo Julesa Pascina, ktorý zomrel krátko pred jeho príchodom do Paríža. Práve od neho pochádza provokujúca ikonografia vôbec nie žensky príťažlivých, vycivených modeliek, ku ktorým pribúdajú priam reportážne, karikatúrne a groteskné, väčšinou kresbové zábery z nevestincov a zábavných podnikov. Iste o nich krátko po návrate domov písal Jozefovi Cincíkovi, že by sa "slovenským mamičkám" tieto "pascinovské pozície" možno zdali "trošku neslušné" (jediný dochovaný obraz tohto typu však pochádza až z roku 1933: Kankán -- Folies Bergére).
Zoznam diel autora: