Vo vlaku

Rok: 1937

Proveniencia: Významná súkromná zierka v Čechách. Podla nálepiek na zadnej strane bolo dielo vystavované v Umeleckej besede v Prahe (5. 11. - 28. 11. 1938, č. kat. 61) a vo Výstavej sieni Lidovej demokracie v Prahe (4. - 23. 2. 1958, č. kat. 8). Štítok pôvodnej majtelky diela B. Pohlovej.

Technika: Tempera, gvaš na kartóne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 32, 5 x 44 cm

Značené: Značené vpravo dole "Majerník 37".

Popis:

„VO VLAKU“
je vynikajúce, galerijné dielo Cypriána Majerníka. Pochádza z „prechodného“ obdobia rokov 1936– 1938, kedy po fascinácii matafyzickou doktrínou G. Chirica sa obracia späť ku „skutočnosti“. Ponajprv k civilizmu mestského života a napokon k záverečnému realizmu sprievodov blúdiacich utečenecov pred vojnou. Malo to aj celkom odobné príčiny.Už roku 1935, hneď po úspešnom samostatnom pražskom debute u Mazáča bol hospitalizovaný v nemocnici a koncom roka na liečení vo Vysokých Tatrách. Roku 1937 diagnostikovali jeho chorobu ako začínajúcu "sclerossis en plaque". Jej zrejme neodvratnému vyústeniu v ochrnutí maliar predišiel samovraždou. Mal vtedy tridsaťpäť rokov a stalo sa tak len niekoľko týždňov po skončení druhej svetovej vojny. Nevyliečiteľná choroba, depresie z ťažkej hmotnej situácie, provizórnosť osobného života v protektorátnej Prahe -- to všetko iste boli dôležité skutočnosti, podmieňujúce charakter posledného, záverečného obdobia Majerníkovho maliarstva. V ňom jeho metafyzickou maľbou načrtnutú deštruktívnu ideu obnažil vo fascinujúcej podobe. Jej obrysy možno rozpoznať už v "prechodnom" období rokov 1936--1938, keď sa načas ocitol pod priamym vplyvom maliarstva Františka Tichého. Už tu -- v rámcoch ikonografie cirkusu a rozličných narážok na španielsku občiansku vojnu -- sa zjavili neskôr výlučné námety jazdcov (Traja jazdci, 1937) a vojnových utečencov (Španielsky motív, 1937) i tragikomická postava Cervantesovho Dona Quijota (prvá olejomaľba s touto témou pochádza z roku 1937). Za kľúčový obraz tohto obdobia je považované Osudné stretnutie (1937), predurčujúce povahu inotajnej znakovej štruktúry Majerníkovej maľby -- jazdci (anonymní vrahovia) verzus bezmenná a beztvará masa utečencov, metafora bezbrannosti, nevinných obetí neľudského násilia. Nasledujúce obrazy (Ružový piesok, 1938; Utečenci -- Oheň, 1938; Výprava, 1939; Don Quijote a Sancho Panza, okolo 1940; Monument -- pomník slávneho muža, 1940; Milosrdný samaritán, 1940) dokladali postupný ústup artistných ambícií (najmä vo farebnosti) a narastanie podriadenosti priamočiaremu, jednoznačne poznateľnému inotaju. Ten potom prevážil v posledných rokoch 1941--1945, s istým medzníkom v roku 1943, kedy v Majerníkovej "... traktácii jazdcov, hliadok, zajatcov, utečencov narastá príklon k realite, maliar smeruje od metafyzickej maľby k realizmu. Existenciálna neurčitosť, pocit neujasneného a nedefinovateľného romantizmu exotických postáv alebo "jazdcov zo vzdialených krajov" postupne miznú, podobne sa strácajú -- okrem niekoľkých výnimiek mladších variantov -- klaunovské, cirkusové motívy a postavy Dona Quijota..." (Ľ. Peterajová).

Zoznam diel autora:

HliadkaUtečenciAutoportrét (Podobizeň muža v klobúku)UtečenciAdam a EvaHliadkaUtečenciKatastrofaHliadka so zástavouŽonglériSpeváčkyDvajaHliadkaKlaun sa predvádza (Klaunovo vystúpenie)UtečenciPortrét rusovlasej ženyVo vlakuPred kostolomVysťahovalciUtečenciDon Quijote