Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 9 200,- Lola. 1967. Objet, asambláž. Výška 80 cm. (122. večerná aukcia, 21.04.2015)
€ 8 000,- Lola - Epitaf. 1966 - 67. Laminát, epoxid, sadra, drevo. 57 x 46 x 15 cm. (125. večerná aukcia, 10.11.2015)
€ 7 400,- Z cyklu Metro Paríž. 1968-91. Kombinovaná technika a keramika, drevo. 85 x 111 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 4 000,- Romantické krajiny slovenské, z cyklu Čičmany. 1989. Kombinovaná technika. Objekt 40,5 x 60,5 cm, s adjustáciou 61 x 85 cm. (125. večerná aukcia, 10.11.2015)

Biografia: Narodil sa 14. 10. 1934 v Žiline. 1947– 49 súkromne študoval u prof. F. Kráľa v Žiline. 1951 ilegálne opustenie ČSR, zadržaný a väznený v Rakúsku, neskôr odsúdený v ČSR. 1952 - 1953 maliar a natierač, aranžér, 1954 – 1959 odborné vzdelanie v oblasti grafie a filmu, pracuje ako grafik. 1959 maturita na gymnáziu v Žiline. 1959 – 1965 študuje na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, oddelenie monumentálnej maľby (prof. Milly, Matejka) a následne na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Sychra). 1965 štipendium Francúzskej republiky. Od 1967 v slobodnom povolaní, asistent oddelenia monumentálnej maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1965 – 1967). Jeden z troch zakladateľov skupiny prospektívnej architektúry VAL v roku 1971 (Cesty a aspekty zajtrajška; Viera Mecková, Alex Mlynárčik, Ladislav Kupkovič). Štipendista Francúzskej republiky, štipendista Ford Foundation v USA (1972), štipendista Guggenheim Foundation v New Yorku (1986), riaditeľ Považskej galérie umenia v Žiline (1990 - 1991), poradca a zmocnenec ministra kultúry SR poverený založením Strediska slovenských umení v Paríži (1991 – 1992). Publicista, autor teoretických statí o umení, tvoril najmä v Paríži, od 1992 žije a pracuje striedavo v Paríži a v Žiline. Alex Mlynárčik patrí k vedúcim osobnostiam slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Ako jeden z mála umelcov socialistického Slovenska svojim programom, ktorý prekonal hranice umeleckých mýtov doby, zasiahol aj do vývoja západoeurópskeho umenia. Sám sa snažil o emancipáciu domácej výtvarnej scény so „západnou“: „...nemožno povedať, že som ja, Ty, iní, nebežali beh, nemožno povedať, že umenie na Slovensku nenieslo oheň.“ V optike svojich akcií, ku ktorým systematicky prizýval aj priateľov, proklamoval nevyhnutnosť medzinárodného bratstva, umeleckého „team-worku“. Mlynárčikova tvorba, ktorú chápal aj ako prostriedok a výsledok kolektívnej komunikácie, zasahuje významy všednej každodennej skúsenosti, obracia sa k individuálnemu i kolektívnemu zážitku, nebráni sa apropriácii, interpretácii či diváckemu dotvoreniu diela. V týchto intenciách sa stal kľúčovou osobnosťou domáceho akčného umenia 60. a začiatku 70. rokov. Po cykle Permanentných manifestácií – akýchsi interaktívnych environmentov, vyzývajúcich verejnosť k spolutvorbe, realizovaných medzi Bratislavou a Parížom, sa najväčším Mlynárčikovým prínosom k akcii stávajú viaceré ním (spolu)organizované akcie-slávnosti. Mlynárčik v nich vystupuje len ako iniciátor, „manager“, pričom spolutvorcom je náhoda, spontánnosť a živelnosť kolektívnej hry, do ktorej sa zapájajú tak kolegovia-výtvarníci ako ľudia z vonku (napr. Festival snehu, 1970; Deň radosti. Keby všetky vlaky sveta, 1971, či Evina svadba, 1972).

Literatúra: Matuštík, R.: Slovenské moderné maliarstvo 1945-1963. Bratislava 1965; Matuštík, R.: … Predtým. Prekročenie hraníc. 1964 – 1971. PGU, Žilina 1994; Restany, P., Mlynárčik, A.: Inde. Paríž – Bratislava 1994; Jančár, I. Alex Mlynárčik. Bratislava 2015

MLYNÁRČIK ALEX (1934)