22. November 2016, 19:00
Biografia: Narodil sa 11. 1. 1899 v Turanoch nad Váhom, zomrel 15. 12. 1968 v Trenčíne. Od 1918 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti), 1919-24 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Loukota, Bukovac, Pirner, Obrovský, Švabinský). V Prahe krátko navštevoval súkromnú školu A. Kalvodu. 1921 bol na študijnom pobyte na súkromnej maliarskej škole prof. Deluga vo Viedni. Po absolutóriu pôsobil v Turanoch, 1930-31 v Martine, 1957-62 v Čemiciach, 1962-68 v Trenčíne. 1929 spolu s Palugyayom študijná cesta do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska. 1930-33 spolupráca s Alexym a Palugyayom (cesty na Oravu, Detvu, Pohronie). 1932 spolu s Alexym cesta do Poľska. 1936 účasť na Bienále v Benátkach, 1936-37 študijné pobyty v Juhoslávii. 1937 cesta do Poľska a Švédska. 1920-1930 pravidelne vystavoval so Spolkom slovenských umelcov, v tridsiatych rokoch so Združením slovenských umelcov, 1939-1945 so Spolkom slovenských výtvarných umelcov, po 1946 so Skupinou výtvarných umelcov 29. augusta. 1934 vystavoval vo Viedni, v rokoch 1942, 1958 a 1967 boli jeho diela vybraté do kolekcie pre Bienále v Benátkach. Najdôležitejšiu výstavu súborného diela mal v Bratislave (1960-1961, Slovenská národná galéria). 1979 sprístupnená stála expozícia diela umelca v galérii M. A. Bazovského v Trenčíne, ktorá spravuje maliarovu pozostalosť.
Literatúra: Cincík, J.: Miloš A. Bazovský. Náčrty. Martin 1945; Vaculík, K.: Miloš Bazovský. Bratislava 1958; Vaculík, K.: Miloš Alexander Bazovský. Bratislava 1967; Abelovský, J., Ruttkay, J.: Miloš A. Bazovský. Bratislava 1999.
Poradové číslo: | 35 |
Odhadovaná cena: | 10 000 – 13 000 € |
Konečná cena: | 10 000 € |
Rok: Okolo 1929-30
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. Dielo pochádza pôvodne zo zbierky dr. Karola Vaculíka (1921 – 1992), významného slovenského umeleckého historika, autora knižných publikácií, expozícií a výstav základného významu. 1952 – 1970 bol riaditeľom Slovenskej národnej galérie. Karol Vaculík bol osobným priateľom Miloša A. Bazovského, autor jeho prvej monografie a kurátor viacerých jeho výstav na pôde Slovenskej národnej galérie.
Technika: Olej na plátne, dublované
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 28 x 19 cm
Značené: Neznačené
Popis:
„DETVIANSKY FUJARÁŠ“
je zberateľsky zaujímavé dielo najmä z hľadiska sujetu. Je totiž jedným z dokladov vyhrotenej (i keď navonok nevyhlásenej) polemiky Miloša Bazovského a Janka Alexyho s Benkovou koncepciou „slovenského mýtu“ na začiatku 30. rokov. Prvý pohľad na ich vtedajšie diela nahovára, že východiskový zástoj k Benkovmu poňatiu monumentalizácie bol u oboch v zásade pritakávajúci. Len ich dôkladnejšia analýza naznačuje, že už od začiatku naintenzívnejšej vzájomnej spolupráce obdobia rokov 1930--1932 (cesty na Horehronie -- Heľpa a Detva, Šumiac, Pohorelá, Telgárt, Závadka, Brezno) sa postoj oboch maliarov líšil od Benku v jednej dôležitej veci. Dôraz začali klásť viac na preciozitu kompozície, na samostatnosť sveta obrazu, než na "literárny", jasne čitateľný podtext, ktorý bol pre Benku vždy rozhodujúci. Odklon od ľudopisného pietizmu uskutočňovali postupným odbúravaním ikonicko-symbolických hodnôt -- symbol nahradzovali výrazom. Táto premena vyjadrujúca kritický vzťah k Benkovi sa pravdaže neodohrala u oboch maliarov priamočiaro a jednoducho. Aj keď jasné príznaky zrodu nového názoru sa u oboch objavili už roku 1929, Bazovský ešte roku 1931 maľoval druhý variant "Detvianskej melódie" a Alexy "Detvianskeho fujaráša", v ktorých obaja priam otrocky napodobňovali benkovskú schému transcendentálneho výrazu veľkej dekoratívnej formy a plošného kontúrovania v redukovanej farebnej škále. Ba prísne symetrická a statická kompozícia možno ešte dôraznejšie ako u Benku, signalizovala metaforický charakter diela. Na druhej strane bol však rozhodujúci prelom v dispozícii kompozície, posun od "kukátkového" priestoru k priznanej obrazovej ploche i v týchto benkovských apoteózach veľmi výrazný (pozri aj ďalšie Bazovského benkovské obrazy z obdobia 1928 – 1930: Dolina, 1929; Kolísky, 1930 a množstvo kresieb, ktoré … „sú maximálne zjednodušené, vybudované na výlučnej platnosti línie, so zámernými prvkami štylizácie. Majú zreteľný tvaroslovný a kompozičný zámer, vcelku dosť blízky benkovskej koncepcii rustikálno-expresívneho prejavu“.) Podľa Karola Vaculíka bola v Bazovského štýlových parafrázach Martina Benku od počiatku zásadná myšlienková odlišnosť. Nachádza ju vo „…vystupňovanej emotívnosti, silnej prítomnosti citovo-obsahovej zložky, odpore ku schéme a veľkej variabilite výrazovej, vrátane variability formových zložiek vyjadrenia...“ .
Zoznam diel autora: